The Quran

ما كانَ لِنَبِيٍّ أَن يَكونَ لَهُ أَسرىٰ حَتّىٰ يُثخِنَ فِي الأَرضِ ۚ تُريدونَ عَرَضَ الدُّنيا وَاللَّهُ يُريدُ الآخِرَةَ ۗ وَاللَّهُ عَزيزٌ حَكيمٌ

Neprislúchalo žiadnemu prorokovi, aby mal zajatcov, až kým silné rany na zemi nezasadí (nik z prorokov nesmel mať zajatcov, pokiaľ by do boja vyrazil, až dovtedy, kým svojim nepriateľom nezasadí silné rany, ktoré ich oslabia a ktoré im budú vždy pripomínať silu a odhodlanie tohto proroka a tých, ktorí sú sním, atak sa budú boja čo najviac strániť) . Sledujete prospech života najnižšieho (pozemského) , ale Boh pre vás chce život posledný (a večný, aby ste sa dostali do jeho dobrej časti) . A Boh je mocný a múdrosťou oplýva.¹

Po skončení bitky Bedr sa prorok Muhammad (p.) poradil s muslimami, čo urobia so zajatcami, medzi ktorými bol aj jeho strýko Al Abbás a mnohí ďalší zajatci, ktorí patrili k tým najtvrdším nepriateľom muslimov. Skupina muslimov, ku ktorým patril Abú Bakr (jeden z najbližších spoločníkov proroka Muhammada), mu poradila, aby ich oslobodil za výkupné. Druhá skupina, na čele ktorej bol Omar Bin Al Chattáb (ďalší z blízkych spoločníkov proroka Muhammada), mu poradila, aby ich zabil, pretože medzi nimi boli takí ľudia, ktorí mali veľký vplyv a vysoké postavenie u nepriateľov muslimov a obávali sa, že ak ich prepustia, môžu muslimom v budúcnosti veľmi uškodiť. Okrem toho Omar chcel, aby nepriatelia muslimov videli, že nebudú voči nikomu z nich zhovievaví a budú sa správať k zajatcom presne tak, ako sa správali ich nepriatelia k zajatým muslimom. Nakoniec sa prorok priklonil k prvému riešeniu a dovolil vykúpiť zajatcov. Nato mu bol zoslaný od Boha najvyššieho tento verš, v ktorom Boh vyčíta tým, ktorí prorokovi poradili, aby zajatcov vymenil za výkupné. Z verša je zrejmé, že úmysel niektorých z radov tých, ktorí boli za vykúpenie, bol aj finančný, zvlášť ak si uvedomíme, že muslimovia mali za sebou boj a ešte stále im hrozilo veľké nebezpečenstvo, na ktoré sa museli pripravovať. V každom prípade verš dáva za pravdu tým, ktorí chceli zajatcov popraviť. Pre lepšie pochopenie dôvodu toho, prečo sa mali zajatci zabiť, a nie vykúpiť, si musíme uvedomiť, že ľudia v tej dobe mali iné zvyky, správanie a život ako ľudia dnes. To, čo by sa nám dnes pozdávalo ako neprijateľné, bolo v tých časoch možno považované za normálne. Ľudia v tej dobe na celom svete, a aj mnoho storočí potom mali drsnejšie povahy v porovnaní s dneškom. To vysvetľuje aj skutočnosť, prečo muslimom prišiel príkaz zajatcov zabiť, a nie vykúpiť. Samozrejmosťou bolo, že keď boli zajatci oslobodení za výkupné, väčšina z nich sa znova pridala do tábora proti muslimom a neboli to veru milosrdní ľudia. Ako jednoduchý príklad toho, aké bolo myslenie nepriateľov muslimov v tej dobe, poslúži spôsob, akým bol prorokov strýko Hamza v nasledujúcej bitke – bitke Uhod, zabitý. Hamza bol prebodnutý kopiou apo skončení bitky prišla k nemu jedna žena z tábora nepriateľov muslimov, ktorá ho nenávidela, roztrhla mu brucho, vybrala vnútornosti, požula ich a vypľula. Vzhľadom na dnešný spôsob myslenia sa to dá hodnotiť prinajmenšom ako neľudské, ale mnohým z tých, ktorí vtedy proti prorokovi a muslimom vystupovali a bojovali, takéto činy problémy nerobili. Ďalším momentom vo verši okrem toho, že bol zoslaný v súvislosti s konkrétnou situáciou po bitke Bedr, je, že niektorým muslimom šlo len o zisk, ktorý by plynul z vykúpenia zajatcov, a to aj napriek tomu, že pri posudzovaní následkov vojny by zisk nemal hrať žiadnu úlohu, ale mali by sa sledovať zásady, ktoré ukladá náboženstvo. K tomu ešte treba dodať, že príkaz verša na zabitie zajatcov sledoval určitú stratégiu, ktorá bola vtom čase nevyhnutná v záujme bezpečnosti muslimov a odstrašenia ich nepriateľov. V ďalších veršoch z neskoršej doby, kedy boli muslimovia už silní a mali dostatočný rešpekt a dostatok vojenskej sily, si už môžeme všimnúť, že Boh dáva prorokovi ohľadom naloženia so zajatými zajatcami na výber jednu z dvoch možností: buď ich prepustí bez ničoho, alebo ich prepustí za výkupné (pozri verš 47:4).