The Quran

أَهٰؤُلاءِ الَّذينَ أَقسَمتُم لا يَنالُهُمُ اللَّهُ بِرَحمَةٍ ۚ ادخُلُوا الجَنَّةَ لا خَوفٌ عَلَيكُم وَلا أَنتُم تَحزَنونَ

„Sú to tí, o ktorých ste (vy, obyvatelia pekla) prisahali, že ich Boh nezahrnie žiadnou milosťou (budú obyvatelia pekla opýtaní) ? (Pred obyvateľov pekla bude predvedená určitá skupina ľudí, o ktorých v živote pozemskom tí, ktorí sa medzi obyvateľov pekla dostali, tvrdili, že ju Boh nikdy svojou milosťou nezahrnie a nikdy sa do raja nedostane.) Vojdite do raja (bude povedané členom predvedenej skupiny) , o vás niet strachu a ani nebudete zarmútení“.¹

Zo spomenutej skupiny ľudí si obyvatelia pekla v živote pozemskom robili posmech, že sa nikdy do raja nedostane a ani Boh jej členov nikdy milosťou nezahrnie. Takéto niečo ešte v počiatkoch posolstva proroka Muhammada tvrdili aj tí vplyvní a bohatí z obyvateľov Mekky, ktorí v jeho posolstvo odmietali uveriť, o tých chudobných a biednych, ktorí v toto posolstvo uverili. Z tohto dôvodu bude zrejme táto skupina ľudí najprv predvedená pred obyvateľov pekla a až potom do raja poslaná, aby obyvatelia pekla konečne pochopili, že o tom, či niekto pôjde do raja, alebo do pekla, rozhodujú jeho skutky a viera, a nie ničím nepodložené ľudské domnienky.