I jedno spoločenstvo z nich (z ľudí spomenutých v predchádzajúcom verši) povedalo: „Prečo poúčate (kážete, radíte a trápite sa pre) ľudí, ktorých Boh zahubí alebo podrobí trápeniu veľmi silnému?“ Povedali (tí, ktorí poučovali, kázali a radili) : „Aby sme boli ospravedlnení u vášho Pána (že sme robili, čo sme mohli a snažili sa ich odhovoriť od toho, čo konali) a (tak dúfame, že) azda sa vyvarujú (pocítia ich srdcia bohabojnosť a budú sa Božieho trápenia obávať a snažiť sa ho vyvarovať) “.¹