Jeho (Abrahámovi) ľudia sa s ním začali sporiť. Povedal (im Abrahám) : „Chcete sa so mnou sporiť o Bohu a On ma pritom správne usmernil (ukázal mi cestu, ako Ho spoznať) ! Nebojím sa toho, čo k Nemu (Bohu) pridružujete (nebojím sa, že by ma od nich niečo postihlo, že by ma mohlo trápenie zasiahnuť) , nič ma nepostihne, iba ak by tým môj Pán niečo sledoval (jedine vtedy ma niečo postihne, ak by môj Pán chcel, aby ma niečo postihlo pre účel, ktorý by On chcel) . Pán môj znalosťou (ktorú má) obsiahol všetko (existujúce – vie úplne o všetkom) . A či sa nepoučíte (a nezačnete konečne rozoznávať medzi tým, kto má skutočnú moc, a kto nie) ?“