The Quran

وَلا تَطرُدِ الَّذينَ يَدعونَ رَبَّهُم بِالغَداةِ وَالعَشِيِّ يُريدونَ وَجهَهُ ۖ ما عَلَيكَ مِن حِسابِهِم مِن شَيءٍ وَما مِن حِسابِكَ عَلَيهِم مِن شَيءٍ فَتَطرُدَهُم فَتَكونَ مِنَ الظّالِمينَ

I neodháňaj (od seba, Muhammad) tých (slabých muslimov) , ktorí vzývajú Pána svojho ráno a večer, sledujúc Jeho (Božiu) spokojnosť. Nebudeš (Muhammad) zodpovedať za nič z ich účtov (vyúčtovanie sa uskutoční len snimi aty za to, čo konajú, nebudeš zodpovedať) a ani oni za nič z tvojich účtov zodpovedať nebudú (každý bude skladať účty len za to, čo sám robil) . Ak by si ich odohnal, patril by si medzi krivdiacich.¹

V tomto verši sa nám jasne javí, prečo časť obyvateľov Mekky odmietala nasledovať posolstvo, ktorým bol poverený posol a prorok Muhammad. Oni verili Muhammadovi a verili v jeho čestnosť, pretože ho ešte pred posolstvom prezývali pravdovravným a čestným. Skutočný problém spočíval v tom, že arabská spoločnosť v Mekke sa delila na niekoľko sociálnych vrstiev, medzi ktorými boli silné rozdiely. V prvých rokoch posolstva v toto posolstvo uverili najmä príslušníci najslabších vrstiev spoločnosti, medzi ktorých patrili aj otroci a chudobní a biedni ľudia. To viedlo bohatšie a vplyvnejšie vrstvy spoločnosti k odmietnutiu nasledovania posolstva posla a proroka Muhammada, pretože považovali za obrovské poníženie, aby oni sedeli spolu s chudobnými a otrokmi. Preto jedného dňa prišli k prorokovi a podmienili svoju účasť na posedeniach, ktoré prorok konal pre muslimov a ostatných ľudí, tým, že prorok odoženie najprv chudobných ľudí od seba a pošle ich preč. Niektorí títo majetní a vplyvní sami seba považovali za niečo viac, než sú tí chudobní, ktorí boli u proroka, iní sa zasa hanbili, že ich ľudia uvidia sedieť v spoločnosti chudobných a otrokov. Prorok si uvedomoval váhu týchto vplyvných ľudí a ich vplyv na názory a smerovanie ostatných ľudí, preto ich chcel získať na svoju stranu. Chcel im preto vyhovieť vtom, že sa s nimi stretne osve a požiada muslimov, ktorí boli u neho, aby odišli. Vtom mu však Boh zoslal tento verš, v ktorom mu odkazuje, aby týchto slabých a chudobných ľudí nikdy od seba neodháňal, pretože by sa tak dopustil krivdy. Týmto veršom sa okrem iného posilnil princíp rovnosti ľudí, ktorý Korán stanovil.