The Quran

وَإِن كانَ كَبُرَ عَلَيكَ إِعراضُهُم فَإِنِ استَطَعتَ أَن تَبتَغِيَ نَفَقًا فِي الأَرضِ أَو سُلَّمًا فِي السَّماءِ فَتَأتِيَهُم بِآيَةٍ ۚ وَلَو شاءَ اللَّهُ لَجَمَعَهُم عَلَى الهُدىٰ ۚ فَلا تَكونَنَّ مِنَ الجاهِلينَ

Ťažko na teba (Muhammad) dopadá ich odmietanie (posolstva, s ktorým si k nim prišiel) . Keby si mohol vyhľadať tunel v zemi alebo schody do neba, aby si im priniesol znamenie (potvrdzujúce tvoje posolstvo) , urobil by si tak. Keby Boh bol chcel, bol by ich všetkých zhromaždil na ceste k správnemu usmerneniu. (Boh dal ľuďom slobodnú vôľu premýšľať a rozhodovať sa. Keby tak nebol urobil a ľudia by boli bez slobodnej vôle, bol by všetkých ľudí učinil veriacimi a nechal by ich nasledovať tú jedinú správnu cestu, ktorú určil.) Nepatri teda (Muhammad) medzi neznalých (netráp sa tým, že odmietajú veriť, pretože vieš, že aj keby si im priniesol akýkoľvek dôkaz opravdivosti posolstva, s ktorým si bol poverený, neuverili by ti) .¹

Boh v tomto verši zvýrazňuje skutočnosť, že ľuďom dal slobodnú vôľu, rozum, cit a srdce, aby ich používali. Vložil do nich aj prirodzený inštinkt viery, čím získali od narodenia pocit viery, aby tak ľahšie spoznali svojho Stvoriteľa. Ponechal však už na človeka, aby sa sám rozhodol, či bude v Boha veriť a nasledovať to, čo mu uložil, alebo nie. Verš túto skutočnosť zvýrazňuje ešte tým, že Boh k ľuďom posiela poslov s posolstvami, aby im ukázal, ako rozoznať to, čo je správne a čo nie. Ponecháva im slobodu vybrať si, aj keď by mohol učiniť všetkých ľudí veriacimi a priamo ich k tomu usmerniť. Túto slobodu im ponechal, ale ich upozornil, že keďže im ju ponechal, stávajú sa zodpovednými za to, ako s ňou naložia a ako budú svoj život viesť.