Povedz (Muhammad, tým, ktorí žiadali svedectvo potvrdzujúce, že posolstvo, ktorým si bol poverený, pochádza skutočne od Boha) : „Čo má (aké svedectvo) najväčšiu svedeckú hodnotu (najväčšiu dôveryhodnosť) ?“ Povedz (Muhammad, ak by ti neodpovedali, alebo by sa ťa na to oni spýtali) : „Boh je svedkom medzi mnou a vami (jeho svedectvo je najväčšie a najdôveryhodnejšie a On je mojím svedkom, že to, čo vám oznamujem, pochádza od Neho) “. A tento Korán mi bol vnuknutý, aby som vás ním varoval i aby som varoval každého, komu by sa dostal (každého, kto by sa s obsahom čo i len niekoľkých veršov Koránu oboznámil) . Vy (ktorí k Bohu pridružujete, týmto svojím činom akoby) svedčíte (a svojimi slovami potvrdzujete) , že popri Bohu sú aj iné božstvá (a chcete, aby som to aj ja uznal a dosvedčil výmenou za to, že v posolstvo, ktorým som bol poverený, uveríte) ! Povedz (im, Muhammad) : „Ja nebudem svedčiť (o niečom, čo pravdou nie je) “. Povedz (im, Muhammad) : „Je len jeden jediný Boh a ja nemám nič spoločné s tým, čo k Nemu pridružujete“. (Ja som vám oznámil, že Boh je len jeden jediný a že nemá žiadnych spoločníkov a odmietol som dosvedčiť pravosť modiel, ktoré k Bohu pridružujete. Preto nenesiem vinu a ani zodpovednosť za to, čo naďalej k Nemu pridružujete.)¹