The Quran

122

أَوَمَن كانَ مَيتًا فَأَحيَيناهُ وَجَعَلنا لَهُ نورًا يَمشي بِهِ فِي النّاسِ كَمَن مَثَلُهُ فِي الظُّلُماتِ لَيسَ بِخارِجٍ مِنها ۚ كَذٰلِكَ زُيِّنَ لِلكافِرينَ ما كانوا يَعمَلونَ

A či môže byť ten, kto bol mŕtvy a ktorého sme (následne) oživili (dali sme mu život) a učinili sme mu svetlo (usmernili sme ho správnym smerom) , podľa ktorého kráčal medzi ľuďmi, podobný príkladu toho, kto je v temnotách, z ktorých sa nemôže dostať von (a či sa dá porovnať ten, koho sme vierou usmernili správnym smerom, čím sme vdýchli život do jeho srdca, s takým človekom, ktorého srdce tápa v temnotách a neistote a z týchto temnôt nemôže nájsť cestu von) ? Takto bolo okrášlené tým, ktorí veriť od mietali, to, čo konali (domnievali sa, že všetko zlo, ktoré konali, je užitočné a dobré).¹

Jedného dňa, ešte v počiatkoch posolstva, ktoré bolo poslovi a prorokovi Muhammadovi Bohom zoslané, Abú Žahl, jeden z bohatých a vplyvných ľudí Mekky, ktorí v tej dobe proti prorokovi Muhammadovi ostro vystupovali, hodil na proroka Muhammada výkaly zvierat. Vtom čase Hamza, jeden zo strýkov proroka Muhammada, ktorý sa stal neskôr jedným z opôr muslimov, ešte posolstvo proroka Muhammada odmietal uznať. Keď sa Abú Žahl dopustil uvedeného činu, Hamza sa práve vracal z lovu a vruke držal svoj luk. Ľudia mu povedali, čo Abú Žahl urobil. Hamzu to veľmi rozhnevalo a vybral sa za Abú Žahlom. Prišiel k nemu a keď už stál nad ním s lukom, Abú Žahl mu prosiac povedal: „Abá Jaalá (bola to Hamzová prezývka)!A či nevidíš, s čím (Muhammad) prišiel? Pomiatol naše rozumy, urazil naše božstvá a šiel inou cestou než naši otcovia“. Hamza mu nato povedal: „Čí rozum môže byť viac pomätený než váš? Veď uctievate kamene mimo Boha. Uznávam, že niet boha okrem Boha, ktorý nemá spoločníka a že Muhammad je jedným z ľudí, ktorých stvoril a je Jeho poslom“. Atak Hamza prijal islam. V súvislosti s touto príhodou bol zoslaný tento verš.