Posol (Muhammad) ! Nech ťa nezarmucujú tí, ktorí sa ponáhľajú vieru odmietať (pokrytci, ktorí sa pretvarujú, že veria a pri prvej príležitosti, ktorá sa im naskytne, ako napríklad keď muslimovia prehrali jednu z bitiek, prehlásia svoju nevieru) , ktorí patria k radom tých, ktorí ústami svojimi povedali: „Uverili sme“, ale ktorých srdcia neuverili (prehlasovali, že uverili, v ich srdciach však žiadnej viery niet) . A medzi tými, ktorí pokánie činili (židia) sú takí, ktorí naslúchajú klamstvám (ktoré im hovoria ich rabíni a ktoré sa líšia od toho, čo bolo v Tóre uložené) , naslúchajú iným ľuďom, ktorí k tebe neprišli. (Židia, ktorí žili v Medine a boli v každodennom styku s muslimami a chodievali aj k prorokovi Muhammadovi, aby sa ho pýtali na mnohé záležitosti a aby si vypočuli, čo nové z Koránu bolo zoslané, naslúchajú mnohým klamstvám, ktoré im nahovorili židia z mesta Chajbar, ktorí dokonca z nenávisti k prorokovi Muhammadovi odmietali k nemu prísť a posedieť si sním a vypočuť si ho) . Menia pozíciu slov (Tóry) potom, ako boli tieto (slová) na svoje miesta umiestnené (menia umiestnenie jej slov, čím jej význam pozmeňujú) . (Tento verš bol v podstate aj varovaním pre židov z Mediny, aby si dávali pozor na klamstvá, ktoré im židia z Chajbaru navrávajú.) Hovoria: „Ak vám bude dané toto (čo vám hovoríme a čo by ste si želali počuť) , tak to vezmite, ak by vám ale nebolo dané, dajte si pozor (a neprijmite to) “. A koho Boh chce skúške vystaviť, pre toho nemáš od Boha nič, čo by mu pomohlo (nič, čo by mu pomohlo skúšku úspešne absolvovať a je už rozhodnuté, že v nej neuspejú) . To sú tí, ktorých srdcia Boh nechcel očistiť (boli natoľko skazené a zanovité, že sa im očista od Boha zoslaná nedostala) . Dostane sa im v živote najnižšom (pozemskom) potupa. A dostane sa im v živote poslednom (a večnom) trápenie obrovské.1