Vy, ktorí ste uverili! Ak sa k niekomu z vás dostaví smrť vo chvíli, keď robí závet, za platné svedectvo (vo vzťahu k závetu) sa považuje svedectvo dvoch spravodlivých z vašich radov (t.j. zmuslimov) alebo dvoch iných, ktorí z vašich radov nepochádzajú (ktorí nie sú musliamami, ak by ste dvoch muslimov nenašli) , pokiaľ by ste práve cestovali po zemi a postihlo by vás nešťastie smrti (doľahla by na vás náhle smrť) . Zadržíte ich po modlení (po popoludňajšej modlitbe zadržíte takýchto dvoch svedkov, aby ste si vypočuli, čo odkázal poručiteľ) , pokiaľ by ste mali pochybnosti (ak by niekto mal pochybnosti o tom, či pravdu hovoria o všetkom, čo odkázal poručiteľ) , nech odprisahajú na Boha: „Nezameníme našu prísahu za lacný cieľ (nebudeme krivo na Božie meno prisahať, aby sme tým získali lacný cieľ alebo pôžitok v živote pozemskom) , aj keby šlo o príbuzného. A nebudeme zatajovať svedectvo Bohom prikázané. Inak by sme patrili (ak by sme sa takéhoto niečoho dopustili) medzi hriešnikov.“.¹