The Quran

يا أَيُّهَا الَّذينَ آمَنوا لا تَرفَعوا أَصواتَكُم فَوقَ صَوتِ النَّبِيِّ وَلا تَجهَروا لَهُ بِالقَولِ كَجَهرِ بَعضِكُم لِبَعضٍ أَن تَحبَطَ أَعمالُكُم وَأَنتُم لا تَشعُرونَ

Vy, ktorí ste uverili, nezvyšujte svoje hlasy nad hlas proroka (keď s ním hovoríte alebo keď on hovorí) a hlasno mu neadresujte slová (ktoré mu chcete povedať) , tak ako ich hlasno adresujete jeden druhému (keď sa rozprávate navzájom) , aby sa vaše skutky márnymi nestali bez toho, aby ste to cítili.¹

Stávalo sa, že u proroka Muhammada sedávali ľudia a tí začali hlučne v jeho prítomnosti rozprávať. Stávalo sa aj to, že niekto sa proroka Muhammada na niečo pýtal takým spôsobom, že kričal. Stávalo sa i to, že niektorí na proroka z diaľky hlasno a krikom volali. To všetko sa v týchto veršoch zakázalo a Boh muslimov učil, že keď s prorokom alebo pred ním rozprávajú, majú tak činiť v tichosti a slušne, pretože inak by mohli zmariť svojím konaním dobré skutky, ktoré predtým vykonali, bez toho, aby to cítili.