Odkázali sme človeku dobre zaobchádzať s rodičmi (aby sa o nich staral, keď to potrebujú, vážil si ich a pomáhal, pozri verš 17:23) . Jeho matka ho (človeka) nosila (v lone svojom) v strastiach a porodila ho v strastiach a jeho (dieťaťa) nosenie (v matkinom lone) a odstavenie (od materského mlieka) je (sa udeje) v tridsiatich mesiacoch (počas nich) . Keď (človek) dosiahne dospelosť a  (potom) dosiahne štyridsať rokov (kedy by mal byť človek už na vrchole svojich rozumových schopností a duševnej vyspelosti) povie: „Pane môj! Vnukni mi, aby som ďakoval za Tvoj dar, ktorý si daroval mne a mojim rodičom a aby som konal dobro, s ktorým budeš spokojný a naprav mi moje potomstvo. Kajám sa k Tebe (Bože) a patrím medzi muslimov (medzi ľudí Tebe oddaných)“.