Tým, ktorých anjeli berú zo života pozemského (odnímajú ich duše z tela v čase, keď smrť nastáva) a ktorí sami sebe ukrivdili, (títo anjeli) povedia (pýtajú sa ich) :„Ako ste na tom boli (ako to vyzeralo s vaším pozemským životom, s vašou vierou a dodržiavaním náboženstva) ?“ Povedia (tí, ktorí umierajú a ktorých anjeli zo života pozemského berú) : „Boli sme slabí na zemi (boli sme slabí a nemohli sme nič robiť, aby sme si svoju vieru uchránili a svoje náboženstvo dodržiavali) “. Povedia (im anjeli) : „A či nebola Božia zem (zem, ktorú Boh stvoril) rozsiahla, aby ste na nej emigrovali?“. (Anjeli sa ich spýtajú: A či nebola zem, ktorú Boh stvoril a na ktorej ste žili, dostatočne rozsiahla, aby ste emigrovali na iné miesto, kde by vám nemohli ublížiť a kde by ste mohli svoje náboženstvo dodržiavať?. To, čo vravíte, sú len čisté výhovorky.) Tých (ktorí tak konali a ktorí sa na podobné výhovorky vyhovárali) útočišťom bude peklo (v živote konečnom a večnom) . A je to veru zlý koniec.¹