You are here: Home » Chapter 4 » Verse 6 » Translation
Sura 4
Aya 6
6
وَابتَلُوا اليَتامىٰ حَتّىٰ إِذا بَلَغُوا النِّكاحَ فَإِن آنَستُم مِنهُم رُشدًا فَادفَعوا إِلَيهِم أَموالَهُم ۖ وَلا تَأكُلوها إِسرافًا وَبِدارًا أَن يَكبَروا ۚ وَمَن كانَ غَنِيًّا فَليَستَعفِف ۖ وَمَن كانَ فَقيرًا فَليَأكُل بِالمَعروفِ ۚ فَإِذا دَفَعتُم إِلَيهِم أَموالَهُم فَأَشهِدوا عَلَيهِم ۚ وَكَفىٰ بِاللَّهِ حَسيبًا

A skúške podrobte siroty (aby ste zistili, ako by dokázali s majetkom narábať a hospodáriť) (dovtedy) kým nedosiahnu vek spôsobilý na uzavretie manželstva (skúške ich podrobte, aby ste zistili, či sú už schopné postarať sa o seba i o svoj majetok; tejto skúške ich podrobujte do času, kým dosiahnu vek, v ktorom by boli už spôsobilé na uzavretie manželstva) . Ak by ste mali pocit, že sú už (tieto siroty) rozumné, tak im odovzdajte ich majetky. A neoberajte ich o ne rozhadzovaním a rýchlym míňaním predtým, než vyrastú (neoberajte siroty o ich majetok tým, že z neho začnete rozhadzovať a rýchlo míňať, aby ste im nemuseli nič odovzdať, keď vyrastú) . A kto by bol bohatý, nech sa uskromní (kto by bol bohatý, nech správu takéhoto majetku vykonáva bezplatne) a kto by bol chudobný, nech z nich (spravovaných majetkov siroty) je podľa dobrej zvyklosti (opatrovník, ktorý by bol chudobný, si môže určiť odmenu za prácu vykonanú v súvislosti so správou tohto majetku, takúto odmenu si však musí stanoviť spravodlivo, podľa miestnych zvyklostí a primerane k práci, ktorú vykonáva) . Keď by ste im (sirotám) odovzdali ich majetky (ak by opatrovník videl, že sirota, ktorej majetok spravuje, si už môže sama takýto majetok spravovať a rozhodne sa jej ho odovzdať) , treba to dosvedčiť (odovzdanie takéhoto majetku a ukončenie opatrovníctva nech dosvedčia dôveryhodní svedkovia, aby v budúcnosti nevznikli žiadne pochybnosti) . A Boh postačí ako účtovateľ (Boh všetko sleduje, i to, čo opatrovníci konajú a pokiaľ by sa krivdy voči sirotám dopustili, tak On si to s nimi zúčtuje) .1
  • Tento verš bol zoslaný v súvislosti s muslimom, ktorý sa nazýval Sábet Bin Rafáa a v súvislosti s jeho strýkom. Rafáa totiž zomrel a zanechal po sebe malého syna Sábeta. Nato prišiel Sábetov strýko k prorokovi Muhammadovi a spýtal sa ho: „Mám synovca, ktorý je sirotou a o ktorého sa starám. Čo mi je povolené, aby som si vzal z jeho majetku a kedy mu mám tento majetok odovzdať?“. Nato bol poslovi Muhammadovi zoslaný tento verš, v ktorom sú odpovede na uvedené otázky.