A skúške podrobte siroty (aby ste zistili, ako by dokázali s majetkom narábať a hospodáriť) až (dovtedy) kým nedosiahnu vek spôsobilý na uzavretie manželstva (skúške ich podrobte, aby ste zistili, či sú už schopné postarať sa o seba i o svoj majetok; tejto skúške ich podrobujte do času, kým dosiahnu vek, v ktorom by boli už spôsobilé na uzavretie manželstva) . Ak by ste mali pocit, že sú už (tieto siroty) rozumné, tak im odovzdajte ich majetky. A neoberajte ich o ne rozhadzovaním a rýchlym míňaním predtým, než vyrastú (neoberajte siroty o ich majetok tým, že z neho začnete rozhadzovať a rýchlo míňať, aby ste im nemuseli nič odovzdať, keď vyrastú) . A kto by bol bohatý, nech sa uskromní (kto by bol bohatý, nech správu takéhoto majetku vykonáva bezplatne) a kto by bol chudobný, nech z nich (spravovaných majetkov siroty) je podľa dobrej zvyklosti (opatrovník, ktorý by bol chudobný, si môže určiť odmenu za prácu vykonanú v súvislosti so správou tohto majetku, takúto odmenu si však musí stanoviť spravodlivo, podľa miestnych zvyklostí a primerane k práci, ktorú vykonáva) . Keď by ste im (sirotám) odovzdali ich majetky (ak by opatrovník videl, že sirota, ktorej majetok spravuje, si už môže sama takýto majetok spravovať a rozhodne sa jej ho odovzdať) , treba to dosvedčiť (odovzdanie takéhoto majetku a ukončenie opatrovníctva nech dosvedčia dôveryhodní svedkovia, aby v budúcnosti nevznikli žiadne pochybnosti) . A Boh postačí ako účtovateľ (Boh všetko sleduje, i to, čo opatrovníci konajú a pokiaľ by sa krivdy voči sirotám dopustili, tak On si to s nimi zúčtuje) .1