A či si nevidel (Muhammad) tých, ktorým bola daná časť z Knihy (židov, ktorým bola daná Tóra) ? Veria v modly a v tágút (t.j. klaňajú sa modlám a veria v satana a vo všetky zlé vlastnosti a prostriedky, ako je bezprávie, neviera a iné) a hovoria tým, ktorí odmietli veriť: „Títo (Qurejšovci, ktorí k Bohu pridružujú rovných a uctievajú popri ňom rôzne modly) sú na správnejšej ceste než tí, ktorí uverili (než veriaci muslimovia) . (51) (51): Jedného dňa dvaja poprední predstavitelia židov v Medine, Haj Bin Achtab a Kaeb Bin Al Ašraf, šli spolu so skupinou židov do Mekky, aby s Qurejšovcami (najsilnejší kmeň v Mekke a zároveň jeden z tých kmeňov, ktorí proti prorokovi najostrejšie bojovali) uzavreli dohodu o spojenectve proti prorokovi Muhammadovi. Qurejšovci židom povedali: "Vy ste Ľudia Knihy (t.j. bola vám daná nebeská Kniha, ktorou je Tóra) a z tohto titulu máte k Muhammadovi bližší vzťah než my, preto sa bojíme úkladov z vašej strany (ak by sa spojenectvo uzavrelo). Poďte a skloňte svoje hlavy k zemi pred našimi božstvami.“ A tak sa títo židia sklonili pred modlami Qurejšovcov na znak toho, že považujú uctievanie týchto modiel za správnejšie než náboženstvo, ktoré Boh prostredníctvom Muhammada zoslal. Tento ich čin je vyjadrený slovami: „Veria v modly a v tágút“, pretože sa títo židia pred modlami poklonili a nasledovali satana a zlé vlastnosti a správania. Abú Sufián (vodca Qurejšovcov) sa potom spýtal židov: „A či my sme po správnejšej ceste vedení, alebo Muhammad?“. Kaeb povedal: „A čo hovorí Muhammad?“ Qurejšovci odpovedali: „Prikazuje uctievať Boha samotného a zakazuje, aby sa k Nemu niečo pridružovalo.“ Kaeb sa spýtal: „A čo je vaším náboženstvom?“ Qurejšovci povedali: „My sa staráme o Dom (o Kábu), dávame napiť pútnikom, pohostíme hosťa a pomôžeme tomu, kto je v tiesni“ a spomenuli i ďalšie veci a dobročinnosti, ktoré vykonávali. Kaeb im potom povedal: „Vy kráčate po správnejšej ceste než Muhammad“. Spomenutí židia uzavreli s najväčšími nepriateľmi muslimov tajné spojenectvo, cieľom ktorého bolo muslimov úplne vyhubiť. Toto spojenectvo bolo o to horšie, že židia na rozdiel od Qurejšovcov žili v Medine spolu s muslimami a mali s nimi uzavretú dohodu, podľa ktorej mali s muslimami nažívať v mieri.Títo židia svoj diel z tajnej dohody s Qurejšovcami aj skutočne plnili v dobe, keď bola Medina, hlavné mesto islamského štátu, obliehaná Qurejšovcami a kmeňmi, ktoré sa s nimi proti prorokovi Muhammadovi a muslimom spojili. Vtedy sa títo židia snažili otvoriť brány obliehaného mesta a vpustiť nepriateľov doň bez tušenia muslimov. Plán im však nakoniec nevyšiel a obliehanie sa po čase skončilo neúspešne. Túto zradu zo strany židov, ktorí žili v Medine, muslimovia považovali za vrchol všetkého, čoho sa voči nim veľká časť týchto židov dopúšťala, a tak boli po skončení obliehania považovaní za vojnových zajatcov a zradcov.Najhorších z nich muslimovia popravili z obavy, že ak by ich pustili, začali by proti nim burcovať a štvať ostatné kmene. Zvyšok židov muselo Medinu natrvalo opustiť.Tento zvyšok sa však potom uchýlil k iným židovským kmeňom, ktoré žili na Arabskom polostrove a začali proti muslimom otvorený boj, čo nakoniec vyústilo aj v niekoľko ozbrojených stretov medzi muslimami a týmito židovskými kmeňmi a ich spojencami. V tomto verši Boh židom vyčíta nielen to, že muslimov podrazili namiesto toho, aby im pomohli odraziť tých, ktorí odmietali uveriť a so zbraňou sa proti veriacim muslimom postavili. Vyčíta im hlavne to, že sa nakoniec poklonili pred modlami, ktoré títo odmietajúci vieru uctievali a nechali sa satanom zviesť k činom, ktorých sa nakoniec dopustili.