Pýtajú sa ťa (Muhammad) na vysvetlenie (muslimovia sa ťa pýtajú, Muhammad, na pravidlá ustanovujúce, ako naložiť s dedičstvom, ak by niekto zomrel a nemal by žiadneho syna) . Povedz (im, Muhammad) : „Boh vám vysvetlí (v tomto verši dedičské ustanovenia) ako sa zachovať, ak by niekto zomrel bez (žijúcich) predkov či potomstva (nemal by mužských predkov alebo potomkov v priamej línii) “. Ak by zomrel muž, ktorý by nemal dieťa (ani otca) a mal by sestru (vlastnú sestru od vlastného otca a matky alebo sestru len zo strany otca; dedenie sestry len zo strany matky upravuje verš č. 12 tejto kapitoly) , tak jej náleží polovica toho, čo zanechal. A on (takýto muž) po nej dedí (všetko) , ak by nemala dieťa (potom, ako sa vykoná posledná vôľa) . Ak by ale boli dve (sestry) , tak im náležia dve tretiny z toho, čo zanechal (ak by takýto muž zomrel a mal by dve sestry, tak obom sestrám náležia dve tretiny z dedičstva, ktoré zanechal, pre každú z nich tretina) . A ak by boli súrodenci (ak by mal takýto muž súrodencov) mužského pohlavia i ženského pohlavia, tak mužskému súrodencovi náleží podiel, aký náleží dvom súrodencom ženského pohlavia. (Ak by po uvedenom poručiteľovi ostalo viacero bratov a sestier pochádzajúcich od vlastného otca a matky alebo len od vlastného otca, tak si dedičstvo rozdelia v pomere jedného podielu pre sestru a dva pre brata. Je dôležité pochopiť, že Korán už v tej dobe stanovil povinné podiely z dedičstva aj ženám, ktoré mali dostať bez ohľadu na to, či im poručiteľ niečo iné ešte odkázal, alebo nie. To znamená, že bez ohľadu na to, či poručiteľ žene niečo odkázal, alebo nie, žena mala zachované svoje právo na povinný podiel.) Boh vám to objasňuje (svoje ustanovenia) , aby ste nezblúdili. A Boh o všetkom vie.¹