Vy, ktorí ste uverili, buďte ľuďmi uskutočňujúcimi spravodlivosť (riadiacimi sa ňou a neochvejnými pri jej dodržiavaní a nastolovaní) , svedčiacimi pre Božiu spokojnosť, aj keď (by ste svedčili) sami proti sebe, alebo proti rodičom, alebo proti blízkym. (Keď svedčíte, svedčte spravodlivo a pravdivo, aj keby sa toto svedectvo týkalo vás, vašich rodičov, príbuzných alebo kohokoľvek blízkeho vášmu srdcu.) Nech by šlo (o osobu, v prospech ktorej by ste mali svedčiť) o bohatého (dôvod, prečo by ste sa ho obávali) alebo chudobného (dôvod, pre ktorý by vám ho bolo ľúto) , Boh je oprávnenejší o oboch rozhodnúť (čo si zaslúžia, vy sa preto držte zásad spravodlivosti) . (Nech by šlo o akéhokoľvek človeka vplyvného alebo chudáka, tak sa má dodržať spravodlivosť, ktorú Boh prikázal, aby sa dodržiavala v každom prípade. Veta „Boh je oprávnenejší o oboch rozhodnúť“ znamená, že Boh lepšie vie, čo je pre takéhoto bohatého alebo chudobného človeka dobré a Sám ustanovil, že dodržiavanie spravodlivosti je zárukou spokojnosti všetkých strán, ale predovšetkým Božej spokojnosti.) Preto nenasledujte (žiadne) túžby a neuprednostňujte ich pred tým, že by ste boli spravodliví. A ak prekrútite svedectvá alebo ich odmietnete, tak Boh o tom, čo konáte, dobre vie (ak by sudca alebo svedok prekrútil svedectvá alebo ak by svedok odmietol svedčiť alebo sudca jeho svedectvo odmietol v rozpore so zásadou spravodlivosti, tak nech vie, že Boh dobre vie o všetkom, čo sa deje) .¹