Ak budete odmietať vieru, tak vedzte, že Boh vás nepotrebuje (v ničom Bohu neuškodíte, ale budete škodiť sami sebe) . Nesúhlasí s tým, aby tí, ktorí sa Mu odovzdali, vieru (v jej pravdivej podobe) odmietali. (Boh rád vidí tých, ktorí sa snažia o Jeho spokojnosť, ako nasledujú náboženstvo, ktoré je vo svojom základe pravdivé a nemá rád, keď nasledujú náboženstvo, ktoré Bohu pripisuje niečo nepravdivé rovnajúce sa odmietaniu viery v Boha, čím sa ich dobré skutky, ktoré mysleli úprimne, vytrácajú.) Ale ak vďaku (Bohu) prejavíte (nasledovaním toho, čo zoslal v pravdivej podobe) , tak ju (túto vďaku) od vás príjme. (Aj keď Boh nikoho nepotrebuje, stanovil, že ľudia, ktorých stvoril, majú veriť len v Neho, a to v podobe, akú im sám o sebe v Koráne opísal. Kto bude Bohu za všetko ďakovať tak, ako má, toho vieru a vďaku Boh prijme a súhlasí s ňou. Kto ale túto vieru odmietne, nech vie, že Boh nesúhlasí s tým, aby ľudia, ktorých stvoril, vieru v Neho – v ich Stvoriteľa odmietali, preto ich ponechá v živote pozemskom na čas ním určený a potom im potvrdí tento nesúhlas v súdny deň, kedy sa už ale ľudia na nič nezmôžu) . Nikto, kto bremeno nosí, nebude nosiť bremeno za iného (každý sa bude zodpovedať len sám za seba a nik neponesie hriechy za niekoho iného) . Potom bude k Pánovi vášmu váš návrat a On vám oznámi, čo ste (v živote pozemskom) konali. Veď On (Boh) dobre vie, čo je v hrudiach skryté (Boh dobre pozná, ako každý premýšľa a ako by sa zachoval) .