The Quran

جُندٌ ما هُنالِكَ مَهزومٌ مِنَ الأَحزابِ

Nie sú tam (v nebesiach) žiadni vojaci, ktorí by boli skupinami porazení. (Ak by sa dostali k príčinám a dôvodom, ktoré určujú chod nebies a zeme a všetkého, čo je v nich, tak zistia, že žiadne skupiny či spojenectvá, ktoré by boli namierené proti tomu, čo Boh určil a zoslal, nikdy nezvíťazili. Nenájdu tam zmienku o tom, že skupiny, ktorých členovia k Bohu pridružujú iné božstvá, zvíťazia nad veriacimi, ktorí veria v jedného jediného Boha.)¹

Tento verš okrem iného predstavuje určité varovanie pre tých z Mekky, ktorí odmietali v Korán veriť. Tí totiž o niekoľko rokov neskôr uzavreli spojenectvo s niekoľkými ďalšími kmeňmi proti muslimom s cieľom muslimov poraziť a zničiť islamské náboženstvo. Títo spojenci dostali podobne, ako to bolo u mnohých spoločenstiev v minulosti, ktoré sa postavili proti svojim poslom, prezývku Skupiny a vojenské ťaženie, ktoré uskutočnili, získavalo pomenovanie Výprava skupín alebo Výprava zákopu. Už v čase zoslania tohto verša Boh tým z arabských kmeňov, ktorí odmietali veriť, oznámil, že ich budúce spojenectvo a vojenské ťaženie proti muslimom sa nevydarí. O niekoľko rokov vojská skupín, ktoré sa spojili, zaútočili na muslimov v dobe, kedy boli títo slabí, vyčerpaní a na pokraji svojich síl. Tieto vojská obliehali Medinu, vtedajšie hlavné mesto muslimov, s odhodlaním muslimov a islamské náboženstvo úplne zničiť a vymazať z povrchu zemského. I napriek tomu, že historické pramene uvádzajú, že počet vojakov týchto skupín dosiahol až 10.000 bojovníkov, čo bola na vtedajšiu dobu obrovská armáda a aj napriek zrade, ktorej sa židia žijúci v Medine voči muslimom dopustili, kedy sa im takmer podarilo otvoriť brány Mediny vojskám skupín, aj napriek tomu všetkému sa celá výprava skončila neúspešne. Jeden z hlavných dôvodov, prečo výprava stroskotala, bol silný a studený vietor, ktorý sa na obliehajúci tábor spustil, vytrhal stany a bol znamením toho, že výprava nikdy nedosiahne svoj cieľ.