Keď sú mu (spomenutému mužovi) prednesené naše znamenia, utečie (poponáhľa sa s odchodom z miesta) povyšujúc sa, akoby ich nepočul, akoby mal v oboch ušiach hluchotu. Tomu oznám (Muhammad) radostnú zvesť o trápení bolestivom (nech sa teší na krátky čas z toho, čo koná, ale potom svoje činy bude do nekonečna ľutovať) .