The Quran

۞ وَمِن أَهلِ الكِتابِ مَن إِن تَأمَنهُ بِقِنطارٍ يُؤَدِّهِ إِلَيكَ وَمِنهُم مَن إِن تَأمَنهُ بِدينارٍ لا يُؤَدِّهِ إِلَيكَ إِلّا ما دُمتَ عَلَيهِ قائِمًا ۗ ذٰلِكَ بِأَنَّهُم قالوا لَيسَ عَلَينا فِي الأُمِّيّينَ سَبيلٌ وَيَقولونَ عَلَى اللَّهِ الكَذِبَ وَهُم يَعلَمونَ

Medzi Ľuďmi Knihy sú takí, ktorí, ak im zveríš hromadu peňazí, vrátia ti ich. A sú medzi nimi i takí, ktorí, ak im zveríš jeden dinár, nevrátia ti ho, pokiaľ nebudeš nad ním (neustále) stáť (pokiaľ ich nebudeš o to neustále žiadať) ; to preto, že (títo) povedali: „Kvôli neznalým (arabom, ktorým nebolo zoslané žiadne nebeské posolstvo predtým) niet voči nám (oprávnenej) cesty (alebo príčiny na to, aby sme boli potrestaní za takéto správanie. Keď by sme si teda ponechali majetky týchto Arabov, ktoré nám boli zverené, Boh nás nepotrestá, pretože sa hriechu nedopustíme a nik nenájde cestu a ani odôvodnenie v našich knihách, že by sme sa dopustili takýmto činom hriechu, za ktorý by sme mali byť potrestaní) “. A Hovoria o Bohu lži a pritom vedia (že takéto konanie a nespravodlivosť by Boh nikdy neschválil) .¹

Medzi židmi a kresťanmi sú ľudia dobrí i zlí. Sú medzi nimi takí úprimní, hodnoverní a čestní ľudia, ktorým ak by človek zveril hromadu peňazí, vrátia ich všetky do posledného dinára. Ale sú medzi nimi i takí zlovestní, ktorým ak by človek zveril čo i len jeden dinár (bola to platobná jednotka vo vtedajšej dobe), tak mu ho nevrátia, pokiaľ on nebude nad ich hlavou neustále stáť a žiadať späť svoje peniaze. Tento druhý typ ľudí ospravedlňuje svoju zlovestnosť tvrdením, že vo svojich Knihách sa nikde nenachádza, že by sa dopustili hriechu, ak by neznalým ľuďom ich majetky nevracali. Neznalými ľuďmi najmä židia nazývali Arabov, ktorí si neosvojili židovské alebo kresťanské náboženstvo. Neznalosť im pripisovali preto, že im nebola zoslaná žiadna nebeská Kniha. V tom čase Korán nebol ešte zoslaný, alebo bolo posolstvo ešte len vo svojich počiatkoch. Tvrdenie tejto druhej skupiny židov o tom, že sa nedopustia žiadného hriechu, keď nevracajú veci im zverené, je len vedomou lžou a oni to veľmi dobre vedia. Al Tabari (jeden zo známych učencov v oblasti islamských vied, od ktorého pochádza výklad Koránu, známy ako výklad Al Tabariho) sa pri tomto verši pozastavil a napísal: Skupina židov uzavrela dohodu s mužmi z kmeňa Qurejš, ktorí im dali peniaze. Keď neskôr títo muži z kmeňa Qurejš prijali islam, prišli k uvedenej skupine židov a požiadali ju o vrátenie svojich peňazí. Židia im však povedali: „Nemáte u nás nič, keďže ste zanechali svoje náboženstvo (ktoré vyznávali predtým než prijali islam)“. Židia sa vo svojom tvrdení odvolali na to, že takéto pravidlo našli napísané vo svojich knihách. Potom ako bol tento verš zoslaný, prorok Muhammad sa dopočul, čo táto skupina židov povedala a s hnevom povedal: „Klamali Boží nepriatelia. Nič z toho, čo bolo v dobe neznalosti (dobou neznalosti sa označuje doba a zvyky, ktoré boli u Arabov pred islamom), v islame neplatí, okrem peňažných záväzkov (pochádzajúcich z tej doby). Tie musia byť vrátené tak veriacemu ako i neveriacemu“. Príslušnými veršami Koránu a týmto prorokovým výrokom sa v islame zakotvila zásada, podľa ktorej má muslim plniť a dodržiavať svoje peňažné záväzky bez ohľadu na to, či ich má plniť voči muslimovi, kresťanovi, židovi, inovercovi alebo neveriacemu. Viera toho, voči komu sa má záväzok plniť, tu nemá žiaden význam. Z tejto zásady však existuje niekoľko výnimiek, ktoré sa uplatňujú najmä v čase vojny.