Tým, ktorí povedali (skupina židov, ktorá prišla k prorokovi Muhammadovi) : „Boh nám poručil, aby sme neuverili žiadnemu poslovi, až kým nám neprinesie obeť, ktorú pohltí oheň.“, povedz (Muhammad) : „Už predo mnou prišli k vám poslovia s jasnými dôkazmi a s tým, čo ste povedali (s tým, o čo ste žiadali) , prečo ste ich (týchto poslov) teda zabili, ak ste pravdovravní? (Tvrdíte, že posolstvu Muhammada neuveríte, až kým vám neprinesie obeť, ktorú oheň z neba pohltí. To však nie je pravda, pretože pred Muhammadom prišli k vašim predkom proroci, ktorí priniesli to, čo žiadate a mnoho iných znamení, ale i tak ich vaši predkovia pozabíjali. Takže bez ohľadu na to, či by im prorok priniesol to, o čo žiadali, alebo nie, aj tak by neuverili, pretože mali pred sebou dostatok znamení potvrdzujúcich pravdivosť posolstva Muhammada a kto z radov židov skutočne v Boha veril, ten Muhammada a jeho posolstvo uznal a islam prijal, a kto nie, toho by žiadne ďalšie znamenia už nezmenili. V Medine v tom čase existovala skupina židov, ktorá onedlho po príchode posla a proroka Muhammada do nej v jeho posolstvo uverila a islam prijala) “.¹