181لَقَد سَمِعَ اللَّهُ قَولَ الَّذينَ قالوا إِنَّ اللَّهَ فَقيرٌ وَنَحنُ أَغنِياءُ ۘ سَنَكتُبُ ما قالوا وَقَتلَهُمُ الأَنبِياءَ بِغَيرِ حَقٍّ وَنَقولُ ذوقوا عَذابَ الحَريقِ Boh počul to, čo hovorili tí, ktorí povedali: „Boh je chudobný a my sme bohatí“. Zapíšeme to, čo povedali a aj to, že zabíjali prorokov neprávom a povieme (v súdny deň) : „Okúste trápenie ohňa (pekelného) “.1 Jedného dňa Abú Bakr Al siddíq (prorokov spoločník a prvý kalif po prorokovej smrti) prišiel k židom, ktorí žili v Medine, kde našiel skupinu zhromaždenú okolo jedného z nich, ktorý sa volal Finhás Bin Ázúrá. Finhás patril medzi znalcov židovského náboženstva a patril k židovským rabínom v Medine. Abú Bakr Finhásovi povedal (zrejme Finhás predtým niečo na muslimov povedal): „Boj sa Boha, uznaj jedinosť Boha a Jemu sa oddaj. Prisahám na Boha, že dobre vieš, že Muhammad je poslom Božím, posolstvom poverený, že k vám prišiel s pravdou od Boha a že správu o príchode proroka Muhammada nachádzate napísanú u vás v Tóre a Evanjeliu. Uver a uznaj pravdivosť posolstva posla a proroka Muhammada a poskytni Bohu dobrú pôžičku“. Keď sa povie v arabskom jazyku veta „Poskytnúť Bohu dobrú pôžičku“, myslí sa tým, že keď človek rozdáva zo svojho majetku na účely, ktoré mu Boh uložil, ako napríklad pomoc chudobným ľuďom, ako keby poskytoval Bohu pôžičku alebo úver, ktorý mu Boh splatí okrem iného i v súdny deň dobrými skutkami, ktoré sa mu pripíšu na jeho účet. Takto konštruovanú vetu nachádzame aj v Koráne a práve to Abú Bakr myslel uvedenými slovami. Abú Bakr pokračoval: „Boh ťa potom odmení rajom a znásobí ti odmenu za tvoje skutky“. Tu mu Finhás povedal: „Abú Bakr, tvrdíš, že Boh od nás žiada pôžičku z našich peňazí, pôžičku ale žiada len chudobný od bohatého. Ak je pravda, čo hovoríš, tak Boh je chudobný a my sme bohatí, a keby bol bohatý, nebol by žiadal, aby sme Mu pôžičku poskytli.“ Finhás si urobil posmech z toho, čo mu Abú Bakr povedal, ale i z toho, čo bolo v Koráne zoslané i napriek tomu, že Abú Bakr prišiel k nemu a úprimne a úctivo ho vyzval, aby prijal islam v jeho skutočnej podobe, v akej bol zoslaný poslovi a prorokovi Muhammadovi od Boha. Keď Abú Bakr počul Finhása vysmievať sa z Koránu, rozhneval sa a udrel Finhása silno do tváre a povedal: „Prisahám na Toho, v rukách ktorého je moja duša (myslel tým Boha), nebyť sľubu a dohody, ktorá je medzi nami a tebou, bol by som ti sťal hlavu, ty Boží nepriateľ“. Keď prorok Muhammad prišiel do Mediny, podpísal s nemuslimami dohodu, podľa ktorej sa mali riadiť vzájomné vzťahy muslimov a nemuslimov. V tejto dohode sa okrem iného nemuslimom, najmä židom, ktorí tam žili, zaručila náboženská sloboda. Finhás nato šiel k prorokovi Muhammadovi a povedal mu: „Muhammad, pozri sa, čo mi urobil tvoj spoločník.“ Prorok Muhammad sa Abú Bakra spýtal: „Čo ťa viedlo k tomu, čo si urobil?“ Abú Bakr povedal: „Posol Boží, tento Boží nepriateľ povedal niečo obrovské, keď neprávom povedal, že Boh je chudobný a že oni (skupina židov, ktorá tam sedela) sú bohatí, a tak som sa rozhneval a udrel som ho do tváre.“ Finhás Abú Bakrovo tvrdenie poprel. Boh najvyšší však prorokovi Muhammadovi zoslal tento verš, ktorý dosvedčuje, že Abú Bakr hovoril pravdu a pripomenul každému, kto niečo podobné povie, že všetko, čo hovorí, sa zapisuje a v stanovený čas sa za svoje slová bude zodpovedať.