The Quran

165

أَوَلَمّا أَصابَتكُم مُصيبَةٌ قَد أَصَبتُم مِثلَيها قُلتُم أَنّىٰ هٰذا ۖ قُل هُوَ مِن عِندِ أَنفُسِكُم ۗ إِنَّ اللَّهَ عَلىٰ كُلِّ شَيءٍ قَديرٌ

A či (vtedy) keď vás (muslimovia) postihlo nešťastie (prehra v bitke Uhod) , pričom sami ste spôsobili (predtým tým, ktorí odmietli uveriť a vystupovali proti vám so zbraňou v ruke) nešťastie dvojnásobné, ste povedali: „Odkiaľ je to (odkiaľ nás postihla táto prehra) ?“ Povedz (im, Muhammad) : „Je to z vašich duší (sami vlastnými činmi ste si prehru zapríčinili) “. A Boh má veru nad všetkým moc (má moc vám pomôcť, ale vás môže nechať aj prehrať) .¹

Boh muslimom sľúbil, že ak sa budú držať cesty, ktorú im stanovil a poslal prostredníctvom posla a proroka Muhammada, bude im pomáhať a podporovať ich. Tak sa aj stalo v prípade prvej bitky, ktorá sa odohrala medzi muslimami a tými, ktorí odmietli veriť, ľuďmi z kmeňa Qurejš. Preto mnohí si už mysleli, že i bitka Uhod je vopred vyhraná. I napriek tomu ešte pred začatím bitky Uhod sa tretina vojska muslimov odtrhla od zvyšku a vrátila sa späť. Dve tretiny vojska, ktoré ostali a do stretu s nepriateľom šli, dokázali zvíťaziť nad početnou prevahou vojska týchto nepriateľov. Boh im pomáhal a podporoval ich a oni to aj pociťovali. Keď sa ale neskôr výsledok obrátil a muslimovia nakoniec prehrali, nastala určitá situácia, ktorú muslimovia ešte nezažili. Boh totiž dopustil, aby prehrali. Niektorí muslimovia začali premýšľať, prečo im Boh nepomáhal až do konca, keďže im sľúbil víťazstvo. Iní zasa zapochybovali o Bohu a o posolstve posla a proroka Muhammada. Ďalší boli z toho, čo sa stalo, ne-šťastní, atď. Boh im však v tomto verši objasňuje, že všetko, čo sa stalo, prehru, ktorú utrpeli, mŕtvych, o ktorých prišli a zranených, ktorí trpia, to všetko si zapríčinili sami. S Božou pomocou mohli rátať len vtedy, keď ich úmysel a viera boli úprimné. Keď ich však naplnila túžba po majetku a koristi, ich cieľ sa už takmer v ničom nelíšil od cieľa tých, ktorí odmietali uveriť a so zbraňou proti nim stáli s cieľom získať bohatstvá života pozemského. Vtedy už Boh nechal priebeh bitky voľný, a teda zvíťazil nakoniec ten tábor, ktorý mal väčší počet bojovníkov a lepšiu výzbroj. To, že sa výsledok bitky obrátil proti muslimom, si títo zavinili sami. Ďalšie ponaučenie pre muslimov bolo v tom, že keď začali oplakávať svojich mŕtvych a ranených, vtedy dobre spoznali, že v každej vojne ľudia trpia. Hĺbku nešťastia ostatných zažili na vlastnej koži, a tak si už nikto nič nezľahčoval, najmä utrpenie ostatných a nehnal sa tak do boja ako predtým. Táto udalosť, tento verš i ďalšie verše v Koráne boli ponaučením pre muslimov do budúcnosti, aby sa bez príčiny nepúšťali do boja. To sa neskôr prejavilo aj v celkovej predstave muslimov o bojoch i spôsobe nakladania s porazeným obyvateľstvom a so získaným majetkom, až jeden západný kronikár vo svojej kronike zaznamenal: „Svet nepoznal milosrdnejších dobyvateľov, než boli muslimovia“. Boh končí verš, pripomínajúc muslimom, že má moc nad všetkým a že tak ako im môže pomôcť k výhre, môže im privodiť aj prehru, ak sa nebudú držať toho, čo zoslal, alebo ak to nebudú správne aplikovať.