Žiadnej duši nenáleží, aby zomrela (pred časom, ktorý jej je na smrť stanovený) bez Božieho povolenia v inej než v stanovenej dobe. (Boh určuje dobu, kedy má každá duša opustiť život pozemský a na takýto odchod zo života pozemského sa vyžaduje Jeho súhlas.) A kto by chcel odmenu v živote najnižšom (pozemskom) , dáme mu z nej (kto by si želal za dobré skutky, ktoré koná, v živote pozemskom okamžitú odmenu, tak sa mu dostane) a kto by chcel odmenu v živote poslednom (a večnom za dobré skutky, ktoré v živote pozemskom koná) , dáme mu z nej (z tejto odmeny v živote pozemskom, ale odložíme mu podobnú odmenu aj na súdny deň a táto odmena bude v tento deň tvoriť jeho kapitál, ktorý si so sebou priniesol) . A náležite odmeníme vďačných (tých, ktorí sú Bohu vďační za čokoľvek, čo im dá) .