A ktorí ak by sa dopustili nemravnosti alebo by ukrivdili svojim dušiam (sami sebe) , spomenuli by si na Boha a poprosili o odpustenie svojich hriechov. A kto iný než Boh hriechy odpúšťa (nik iný než Boh nemá v moci hriechy odpúšťať) . A vedome by netrvali na tom, čo robili a pritom vedia (že to, čo robia, je nesprávne; to tiež patrí k vlastnostiam tých bohabojných, ktorým odpustenie a raj patrí) .