The Quran

128

لَيسَ لَكَ مِنَ الأَمرِ شَيءٌ أَو يَتوبَ عَلَيهِم أَو يُعَذِّبَهُم فَإِنَّهُم ظالِمونَ

Nenáleží ti (Muhammad) vo veci (rozhodovania o osude tých, ktorí odmietali uveriť) nič (nie tebe náleží rozhodnutie o tom, čo sa s nimi stane, preto sa netráp tým, čo ich postihne po prehre) . Buď od nich (Boh) prijme pokánie, alebo ich trápeniu podrobí, pretože boli krivdiaci (voči Bohu, voči ľuďom, ale predovšetkým sami voči sebe) .¹

Počas bitky Uhod bol prorok Muhammad zranený na hlave, krv mu po tvári tiekla a hovoril na adresu tých z kmeňa Qurejš, ktorí odmietli uveriť a ktorí proti nemu a muslimom vojnu viedli: „Ako môžu uspieť (u Boha) ľudia, ktorí pokryli tvár svojho proroka krvou (zranili ho a spôsobili, že mu krv po tvári tiekla), keď ich vyzýval k ich Pánovi?“. Vtedy Boh najvyšší svojmu prorokovi zoslal: Nie tebe, Muhammad, patrí rozhodnutie o tom, čo ich postihne, tak sa kvôli nim netráp. Boh im buď odpustí, alebo ich potrestá za to, že páchali krivdu a len Jemu náleží takéto rozhodnutie. O tých, ktorí odmietli uveriť, Korán mnohokrát hovorí, že sú krivdiaci, a to preto, lebo krivdia sami sebe, keď vieru odmietajú a maria svoj pozemský život niečím, čo im v budúcnosti nepomôže. Oni však krivdia i iným ľuďom, keď ich vyzývajú k neviere alebo im vo viere v Boha bránia.