113۞ لَيسوا سَواءً ۗ مِن أَهلِ الكِتابِ أُمَّةٌ قائِمَةٌ يَتلونَ آياتِ اللَّهِ آناءَ اللَّيلِ وَهُم يَسجُدونَ Nie sú všetci (Ľudia Knihy) rovnakí. Medzi Ľuďmi Knihy je spoločenstvo rovné (ktoré priamočiaro nasleduje to, čo Boh zoslal a dodržiava to) . Prednášajú Božie znamenia počas noci a pritom sa v polohe sužúdu klaňajú.1 Ibn Abbás spomínal, že keď Abdulláh Bin Salam a niektorí židia prijali a nasledovali posolstvo posla a proroka Muhammada (požehnanie Božie a mier nech ho sprevádzajú), židovskí rabíni povedali: „V Muhammada uverili len tí zlí z našich radov. Keby patrili medzi tých dobrých z nás, neboli by zanechali náboženstvo svojich predkov“. Ďalej rabíni povedali tým, ktorí nasledovali posolstvo zoslané poslovi Muhammadovi: „Dopustili ste sa zrady, keď ste vymenili svoje náboženstvo za iné náboženstvo.“ Nato Boh najvyšší zoslal tento verš, v ktorom ľuďom hovorí, že nie všetci židia a kresťania sú zlí a spurní. Je medzi nimi skupina, ktorá sa drží správneho smeru, toho, čo Boh zosiela, ktorá Boha uctieva a počas noci sa k Nemu modlí. Pozri verš 3:199.