The Quran

وَما أَرسَلنا مِن قَبلِكَ مِن رَسولٍ وَلا نَبِيٍّ إِلّا إِذا تَمَنّىٰ أَلقَى الشَّيطانُ في أُمنِيَّتِهِ فَيَنسَخُ اللَّهُ ما يُلقِي الشَّيطانُ ثُمَّ يُحكِمُ اللَّهُ آياتِهِ ۗ وَاللَّهُ عَليمٌ حَكيمٌ

Neposlali sme pred tebou (Muhammad) posla ani proroka bez toho, aby satan do jeho želania niečo (zo svojich úkladov) nevrhol, keď by si (niečo tento posol alebo prorok) zaželal. Boh však zruší to, čo satan vrhá a potom Boh nepriepustnými (voči akémukoľvek pridáva-niu či zasahovaniu) učiní znamenia svoje. Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.¹

Keď prorok Muhammad videl, že sa od neho odvrátili jeho ľudia z kmeňa Qurejš v Mekke, ťažko to naňho dopadalo a želal si vo svojej duši, aby mu Boh poslal niečo, čo by ich zblížilo s jeho ľuďmi, pretože sa snažil, aby všetci uverili v posolstvo, ktorým bol Bohom poverený. A tak si jedného dňa prorok prisadol k početnejšiemu zhromaždeniu obyvateľov Mekky a dúfal, že mu nebude zoslané od Boha nič, čo by týchto ľudí od neho ešte viac vzdialilo. Boh mu vtedy zoslal 53. kapitolu Koránu, ktorú posol Boží, Muhammad, pred zhromaždením predniesol. Prorok Muhammad prednášal, až kým neprišiel k veršu č. 19, v ktorom sa hovorí o troch najväčších modlách Qurejšovcov zvaných Al Lát, Al Uzzá a Manát. Vtedy satan vrhol medzi slová Koránu slová, ktoré neboli poslovi Muhammadovi vnuknuté, a tak prorok povedal o týchto modlách, opisujúc ich, že majú vysoké miesto a že ich moc prihovoriť sa u Boha za ľudí je niečo, o čo by mali ľudia žiadať. Keď tieto slová Qurejšovci počuli, potešilo ich to. Keď posol Muhammad dokončil prednášanie 53. kapitoly, sklonil sa na zem v polohe sužúdu, muslimovia ho nasledovali a poklonili sa a následne spolu s ním aj všetci Qurejšovci, ktorí boli prítomní a posolstvo posla Muhammada odmietali predtým uznať. Potom sa Qurejšovci rozišli s radosťou z toho, čo počuli a povedali: „Muhammad spomenul naše božstvá tými najlepšími slovami. Vedeli sme, že od Boha prichádza život i smrť a že On dáva všetko, čo máme, ale tieto naše božstvá sa za nás uňho prihovoria. Ak im Muhammad učiní podiel na moci a uzná, že majú moc sa u Boha za nás prihovoriť, potom budeme s ním.“. Keď nadišiel večer, prišiel k poslovi Muhammadovi anjel Gabriel a povedal mu: „Čo si to urobil! Predniesol si ľuďom niečo, čo som ti nepriniesol od Boha najvyššieho a povedal si niečo, čo som ti nevnukol“. Posol Boží Muhammad sa naplnil zármutkom a strachom pred Bohom. Nato Boh zoslal tento verš. Keď to Qurejšovci počuli, povedali: „Muhammad oľutoval to, čo spomenul o váženom mieste našich modiel u Boha“. To viedlo tých z kmeňa Qurejšu, ktorí odmietali veriť v posolstvo posla Muhammada, k tomu, že jemu i muslimom začali ešte viac ubližovať.