Aby sa (pútnici) stali svedkami úžitkov, ktoré sa im dostanú (jednak úžitkov v podobe Božej spokojnosti a vykonania toho, čo Boh uložil a jednak mnohých úžitkov plynúcich z obchodov, ktoré sa tam uzatvárali po skončení púte) a aby spomínali meno Božie počas (niekoľkých) známych (presne stanovených) dní (počas ktorých sa púť vykonáva) ako vďaku za zvieratá z radov dobytka, ktoré im (Boh) dal. (Túto vďaku potom pútnici prejavujú zarezávaním obetí – zvierat, ktoré so sebou priniesli, aby tak naplnili jeden z rituálov púte. Nasledujúca veta hovorí, ako sa s obetovanými zvieratami má naložiť.) Jedzte z nich (z obetovaných zvierat) , ale nakŕmte aj biedneho chudobného (mäso týchto zvierat nesmie vyjsť nazmar, ale musí sa použiť na jedenie a na nakŕmenie chudobných ľudí, ktorí si mäso, ktoré tvorilo jednu z hlavných zložiek potravy, nemohli dovoliť kúpiť) .