77أَفَرَأَيتَ الَّذي كَفَرَ بِآياتِنا وَقالَ لَأوتَيَنَّ مالًا وَوَلَدًا Videl si (Muhammad) toho, kto odmietol veriť v naše znamenia a povedal: „Bude mi daný majetok aj deti (až budem vzkriesený bez ohľadu na to, či veriť budem, alebo nie) “.1 O dôvode zoslania tohto verša Chabbát Bin Al Art povedal: „Mal som u Ása Bin Wáela dlžobu, a tak som si ju šiel vypýtať (Chabbát veril v posolstvo posla a proroka Muhammada a Ás nie). Keď som ho požiadal o splatenie dlhu, Ás mi povedal: "Nesplatím ti ho, kým neprestaneš veriť v Muhammada.“ Povedal som: „Neprestanem v neho veriť, kým nezomrieš a nebudeš znova vzkriesený.“ Ás sa spýtal: „A či budem po smrti vzkriesený?! Tak ti teda dlžobu vyplatím, až budem vzkriesený a budú mi vrátené moje majetky a deti.“ Tí, ktorí veriť odmietali, v skutočnosti odmietali veriť, že by súdny deň mal nastať a v to, že každý bude súdený podľa toho, čo v živote pozemskom konal. Stávalo sa, že takýchto ľudí muslimovia upozorňovali na tento deň a vyzývali ich, aby uverili v Boha jedného jediného a zanechali všetko, čo okrem Neho uctievali. Jedna z odpovedí, ktorú títo odmietajúci vieru a pridružujúci k Bohu opakovali, bola, že Boh im na tomto svete dal veľa majetkov a potomstva a ak teda budú v súdny deň vzkriesení, tieto majetky a deti im budú vrátené, takže niet dôvodu na vieru a konanie dobra.