The Quran

وَاصبِر نَفسَكَ مَعَ الَّذينَ يَدعونَ رَبَّهُم بِالغَداةِ وَالعَشِيِّ يُريدونَ وَجهَهُ ۖ وَلا تَعدُ عَيناكَ عَنهُم تُريدُ زينَةَ الحَياةِ الدُّنيا ۖ وَلا تُطِع مَن أَغفَلنا قَلبَهُ عَن ذِكرِنا وَاتَّبَعَ هَواهُ وَكانَ أَمرُهُ فُرُطًا

Trpezlivosť svojej duši (Muhammad) dodávaj (keď sedíš) spolu s tými, ktorí vzývajú Pána svojho ráno i večer, sledujúc Jeho (Božiu) spokojnosť. A nech tvoje oči všímavosť svoju od nich neodvádzajú, sledujúc tým ozdobu života najnižšieho (pozemského) . Neposlúchaj toho, čie srdce sme učinili nevšímavým voči spomínaniu si na nás a kto nasledoval svoje túžby a svoju vec (vec svojho náboženstva, života terajšieho i budúceho) zanedbal.¹

Z hľadiska dôvodov zoslania môžeme tento verš rozdeliť na dve časti. Prvý dôvod zoslania sa týka prvej vety verša. Jedného dňa, medzitým ako prorok Muhammad sedel s tými menej majetnými muslimami, prišli k nemu ľudia, ktorí v spoločnosti zaujímali vysoké postavenie, spolu so svojimi príbuznými a poslovi (p.) povedali: „Posol Boží, keby si si sadol na čelo tohto posedenia a odsunul by si od nás týchto chudobných muslimov, sadli by sme si k tebe, rozprávali by sme sa s tebou a počúvali by sme to, čo hovoríš.“. Vtedy bola zoslaná prvá časť verša. Druhá časť počnúc vetou „Neposlúchaj ..“ až do konca, bola zoslaná o jednom mužovi zvanom Umejja Bin Chalaf Al Žamhy, ktorý vyzval proroka Muhammada k tomu, aby sa vzdialil od chudobných a aby si k sebe priblížil popredných ľudí z Mekky.