A nemaj ruku svoju pripútanú ku krku svojmu (od lakomosti z obavy, aby ti z nej nejaký milodar alebo pomoc nevypadla) , ani ju nerozprestri úplným rozprestretím (tak, že budeš rozhadzovať a na všetky strany aj bezúčelne rozdávať, až ti nič neostane) , aby si nesedel (nakoniec) s výčitkami zbedačený. (29) (29): Verš odkazuje ľuďom, aby pomáhali príbuzným a ľuďom, ktorí to potrebujú, ale aby pritom dbali aj na to, aby nerozdali všetko a nakoniec miesto toho, aby ostatným pomohli, budú potrebovať sami pomoc. Všetko treba robiť so striedmosťou.