Každému človeku sme vtáka osudu pridružili k jeho krku. (Arabi v predislamskej dobe sa snažili vykladať osud podľa letu vtákov, ak by vták letel doprava, tak to považovali za šťastie, ak by ale letel doľava, považovali to za znamenie nešťastia. Vo verši sa „vtákom osudu“ myslia tie časti života človeka, ktoré sú riadené osudom. Osud človeka je mu ešte pred narodením určený a sprevádza ho vždy bez toho, aby sa ho mohol človek zbaviť.) A v deň zmŕtvychvstania dáme preňho (pre človeka) vyjsť von knihu, ktorú nájde roztvorenú (v ktorej bude do posledného detailu zaznamenaný jeho pozemský život, ako ho strávil) ,