Boh uviedol príklad otroka vlastneného (nejakým vlastníkom) , ktorý (tento otrok) sa na nič nezmôže (sám od seba tento otrok nemôže nič robiť a ani byť nijako užitočný) a (príklad) toho, komu sme dali od nás dobrú potravu (obživu a majetky) a on z nej míňa (rozdáva) tajne i verejne (má voľnosť pomáhať ostatným a aj im z toho, čo má, pomáha) . Sú si snáď oba príklady rovné?. Vďaka Bohu (že nie sú na rovnakej úrovni tí, ktorí pracujú a dávajú a tí, ktorí nepracujú a žiaden výsledok nezanechávajú) , väčšina z nich to ale nevie (že oba príklady nikdy rovné nebudú a že nič a nikto sa Bohu nevyrovná) ,1