A činia (spomenutí ľudia z Mekky) Bohu dcéry. Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) . A sebe činia (títo ľudia) to, po čom zatúžia. (Jednou z foriem, ktorými spomenutí ľudia k Bohu pridružovali, bolo, že Mu pripisovali dcéry, ktorými mali byť anjeli. Sami však pohŕdali novorodeniatkami ženského pohlavia – svojimi dcérami, keď sa im narodili, pretože dcéry a ženy všeobecne považovali za slabé, prinášajúce hanbu a potupu.)