Kto odmietol veriť v Boha potom, ako v Neho uveril (najprv uveril v Boha a neskôr by vieru odmietol) - s výnimkou toho, kto bol donútený (prehlásiť, že sa vracia k neviere) , ktorého srdce ale ostáva vierou (vo viere ostáva) pokojné (a naplnené) – , na tom ktorého hruď sa odmietaniu viery poddala (jeho srdce sa odmietnutiu viery v Boha otvorilo a nevieru znova prijalo) , spočinie hnev od Boha zoslaný a dostane sa mu trápenie obrovské.¹