Tí, ktorým sme dali Knihu (Tóru a Evanielium – bola to určitá úprimná skupina židov a kresťanov, ktorí uverili v to, čo poslovi Muhammadovi bolo zosielané) sa radujú z toho, čo ti (Muhammad) bolo zoslané (Korán) . A v radoch skupín (židov, kresťanov, Arabov pridružujúcich k Bohu, atď., t.j. ľudí ostatných náboženstiev a smerov) sú takí, ktorí niečo (časť) z neho neuznávajú (pretože sa to z ich pohľadu nezhoduje s tým, čo by chceli uznávať alebo s tým, čo si zaumienili uznávať) .Povedz (im, Muhammad) : „Bolo mi prikázané, aby som uctieval Boha a aby som k Nemu nepridružoval (nikoho a nič) . K Nemu (Bohu) vyzývam (všetkých ľudí, aby sa mu oddali) a k Nemu sa vraciam (na Boha sa spolieham vo všetkom a k nemu sa vrátim po smrti a po skončení terajšieho života) “.