Zoslal (Boh) z neba vodu, ktorá potiekla v údolia (voda začala tiecť v údoliach) , každé (údolie) podľa svojich rozmerov (vodu odvádzalo) , a návaly vody (tečúce údolím) poniesli penu, ktorá stúpala hore na povrch. A to, čo (ľudia) tavia v ohni, aby získali ozdoby alebo úžitky (šperky) , je pena jej podobná (pene, ktorú návaly vody nesú) . Takto Boh uvádza pravdu a nepravdu. (V prvom príklade ide o porovnanie pravdy s vodou, ktorá sa nakoniec vsiakne do zeme, uskladní sa v nej a ľudia z nej potom dlhé roky pijú a nepravdy s penou, ktorá síce pení a je na vrchu, avšak ľudia z nej nakoniec nemajú žiaden úžitok. V druhom príklade sa porovnáva pravda s drahými kovmi, ktoré sa tavia v ohni a ľudia z nich potom vyrábajú ozdoby a užitočné nástroje a veci, nepravda je tu znázornená tiež penou, ktorá vzniká pri tavení a z ktorej nik nič nemá. Takisto to, čo Boh zoslal a ľuďom prikázal, je drahocenná pravda, ktorá ľuďom v živote pozemskom i posmrtnom pomôže a všetko mimo toho je len vysoká a bezcenná pena, ktorá neprináša žiaden skutočný a trvalý úžitok). Pena, tá sa stráca ako nečistota na brehoch (údolí) , ale to, čo ľuďom pomáha, to ostane v zemi (zachované a uskladnené) . Takto Boh uvádza príklady (ľuďom, aby pochopili rozdiel medzi tým, čo im zosiela a tým, čo si sami vymysleli) .