Keď ale (Abrahám) videl, že ich ruky sa k nemu nenaťahujú (keď Abrahám videl, že hostia nenatiahli ruky k jedlu a vôbec sa ho nedotkli) , odsúdil to a zatajil v sebe strach z nich. (Vtedy bolo zvykom, že hostiteľ ponúkol hosťovi jedlo a hosť z neho jedol. Pokiaľ hosť z jedla hostiteľa nejedol, mohlo to znamenať, že neprišiel v mieri a že chce hostiteľovi ublížiť. Preto sa Abrahám strachoval, keď videl, že hostia nejedia) . Povedali (poslovia) : „Neboj sa, my sme boli poslaní k Lútovým (Lotovým) ľuďom (ideme za nimi s trestom, pred ktorým boli varovaní) “.