The Quran

أَم يَقولونَ افتَراهُ ۖ قُل إِنِ افتَرَيتُهُ فَعَلَيَّ إِجرامي وَأَنا بَريءٌ مِمّا تُجرِمونَ

Ak by hovorili (tí z ľudí Noema alebo z ľudí Mekky, ktorí odmietli uveriť, o Koráne) : „Vymyslel si ho (Noe alebo Muhammad) “. Povedz (im nato, Noe alebo Muhammad) : „Ak by som si ho vymyslel (ako tvrdíte) , tak sa sám budem zodpovedať (pred Bohom) za svoje previnenie (za to, že som si vymyslel o Bohu niečo, čo nie je pravda) . A nebudem niesť vinu na previnení, ktorého sa dopustíte (sami budete zodpovedať za to, že odmietate nasledovať posolstvo, ktorým ma Boh poveril, aby som ho ľuďom oznámil) .“¹

Verš podobne ako mnohé ďalšie potvrdzuje skutočnosť, že poslovia a proroci boli Bohom poverení len posolstvá ľuďom oznámiť a neniesli zodpovednosť za to, či ľudia tieto posolstvá potom nasledovali, alebo nie. Tento verš sa nachádza uprostred príbehu o prorokovi Noemovi, aby poukázal na skutočnosť, že postoj tých obyvateľov Mekky, ktorí odmietli uveriť, voči posolstvu posla Muhammada je podobný postoju Noemových ľudí v súvislosti s odmietaním posolstva, tvrdohlavosti a povyšovania sa. Nasledujúci verš nás opäť vracia k Noemovmu príbehu.