S výnimkou u tých, ktorých Pán tvoj milosťou zahrnul. (Ľudia sa sporia medzi sebou a dohadujú. Týchto sporov a dohadov boli ušetrení len tí ľudia, na ktorých Boh svoju milosť zoslal, ktorým ukázal cestu k správnej viere a náboženstvu hneď od začiatku a do sŕdc ktorých túto vieru tak zasadil, že o nej už viac nezapochybovali.) Preto ich (v skutočnosti) aj stvoril. (Boh ľudí stvoril, aby sa rozvíjali a aby sa snažili používať všetky danosti, ktoré im dal, aby sa k viere v Neho a v jeho existenciu dopracovali. Pomocou zmyslov, prirodzeného inštinktu viery a rozumného a správneho uvažovania majú ľudia nakoniec sami dospieť k tomu, ako všetko vôkol nich vzniklo a aká sila tomu všetkému dala vzniknúť. Pri tomto neustálom hľadaní a za pôsobenia protikladov, ako sú dobro a zlo, ktoré sa s ľuďmi rodia, sa potom a v nadväznosti na toto hľadanie život ľudí na zemi rozvíja a napreduje, pričom však je na každom jedincovi, akým smerom sa v tomto živote vydá. Boh ľudí síce stvoril rozdielnych, avšak tam, kde je to nutné a kde uzná za vhodné, zasahuje do života ľudí svojou milosťou a pomáha im veľakrát aj bez toho, aby si to uvedomovali.) A bolo dokonané slovo Pána tvojho (Muhammad, keď Boh dal slovo, ktorým prisľúbil) : „Naplním peklo počtom žinnov a ľudí, všetkými dokopy (tými, ktorí z tvrdohlavosti a ľahostajnosti odmietli veriť v posolstvá, ktoré Boh ľuďom zoslal a odmietli sa riadiť zásadami ktorými sa mal regulovať život ľudí na zemi v súlade s ostatnými zákonitosťami, ktoré Boh chodu života stanovil. Dodržiavanie týchto zásad a zákonitostí je však nerozlučné s vierou v Boha, aby ich ľudia rešpektovali a neporušovali) “.