42وَمِنهُم مَن يَستَمِعونَ إِلَيكَ ۚ أَفَأَنتَ تُسمِعُ الصُّمَّ وَلَو كانوا لا يَعقِلونَ Medzi nimi (tými, ktorí vieru odmietajú) sú takí, ktorí ťa (Muhammad) počúvajú (keď Korán prednášaš, ale nič z toho, čo počujú, nevnímajú) . Ty chceš, aby sa tvoj hlas dostal k hluchým, aj keď by z toho (čo im hovoríš) nič nechápali?1 Čokoľvek by človek videl alebo počul, nemá preňho žiaden význam, pokiaľ to nezačne vnímať a nad tým premýšľať. Bez toho, aby človek neuvažoval a nezamyslel sa nad tým, čo počuje alebo vidí, čokoľvek, čo by počul alebo videl, by preňho nemalo žiaden význam, bol by ako hluchý alebo slepý. Spomenutí ľudia, ktorí vieru odmietali, o ničom nepremýšľajú, a preto sú akoby hluchí, ktorí nič nepočujú a počuť nechcú.