The Quran

اتَّخَذوا أَحبارَهُم وَرُهبانَهُم أَربابًا مِن دونِ اللَّهِ وَالمَسيحَ ابنَ مَريَمَ وَما أُمِروا إِلّا لِيَعبُدوا إِلٰهًا واحِدًا ۖ لا إِلٰهَ إِلّا هُوَ ۚ سُبحانَهُ عَمّا يُشرِكونَ

Učinili si (židia) rabínov a (kresťania) mníchov svojich ako pánov mimo Boha, i Mesiáša syna Márie (urobili z neho boha a syna božieho) . A pritom im nebolo nič iné prikázané, len aby uctievali jedného jediného Boha, veď niet boha okrem Neho. Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) a je vzdialený od toho, čo k Nemu pridružujú.¹

V spojitosti s týmto veršom sa zachoval príbeh Adiho Ibn Hátema, ktorý povedal: „Prišiel som k prorokovi Muhammadovi a na krku som mal kríž zo zlata. Prorok mi povedal: "Adi, zhoď zo seba túto modlu“, potom som proroka počul, ako odrecitoval: „Vzali si rabínov a mníchov svojich za pánov mimo Boha“. Povedal som: „Posol Boží, ale oni ich neuctievali (chcel tým povedať, že žiadia a kresťania neuctievali svojich rabínov a mníchov).“ Prorok mu nato povedal: „A či rabíni a mnísi nezakazujú ľuďom, ktorí ich nasledujú, čo Boh povolil a títo ľudia ich poslúchajú a zakazujú to tiež? A či rabíni a mnísi nepovoľujú ľuďom, ktorí ich nasledujú, čo Boh zakázal a títo ľudia ich poslúchajú a povoľujú to tiež?!“ Povedal som (Adi): „Áno“. Prorok povedal: „Tak to sa rovná ich uctievaniu (ako keby ich uctievali)“. Veta hovorí o tom, že tým, že ľudia slepo a bez akéhokoľvek premýšľania o správnosti a logike toho, čo im títo duchovní hovoria, týchto duchovných nasledovali, čím povýšili myšlienky týchto ľudí, ktorí podliehajú omylu, na roveň toho, čo Boh prikázal a zakázal.