A tí, ktorí neskôr uverili a emigrovali a usilovali sa s vami (o Božiu spokojnosť) , tí patria k vám. (Jedná sa o muslimov, ktorí emigrovali do Mediny neskôr, až potom, ako prorok s prvými muslimami tiež do nej emigroval. Títo veriaci muslimovia sa považujú za rovnocenných stými, ktorí skôr emigrovali, pokiaľ sa aj oni snažia o to, čo Boh ľuďom uložil.) A tých, ktorých spájajú príbuzenské vzťahy, sú oprávnenejší dediť jeden po druhom podľa Knihy Božej. (Keď muslimovia emigrovali z Mekky do Mediny a prorok medzi nimi vytvoril bratské puto z titulu toho istého náboženstva, muslim z Mekky dedil po muslimovi z Mediny a naopak. Bolo to nutné, pretože tí, ktorí emigrovali, boli chudobní, niektorí si z Mekky nemohli nič vziať so sebou, všetko tam nechali a bolo potrebné spočiatku ich zabezpečiť. Preto sa muslimovia z Mediny delili s muslimami z Mekky o všetko, aj dedili po sebe, až kým sa všetko nevyrovnalo a emigranti sa potom prispôsobili a mohli si začať zarábať a živiť seba a svoje rodiny. Vtedy bol zoslaný tento verš, ktorý vrátil všetko tak, ako to malo byť z hľadiska dedenia a vyhlásil, že dediť sa má podľa príbuzenských vzťahov tak, ako je to na inom mieste v Koráne určené.) A Boh o všetkom vie (vie, v akej situácii ste boli a čo ste potrebovali a vie, že už tá najväčšia núdza pominula, preto všetko vracia do obvyklého stavu, ako to určil v Knihe) .