2إِنّا خَلَقنَا الإِنسانَ مِن نُطفَةٍ أَمشاجٍ نَبتَليهِ فَجَعَلناهُ سَميعًا بَصيرًا My sme stvorili človeka z kvapky obsiahnutej v mužskom semene, zmiešanej, podrobujúc ho skúške; preto sme ho učinili tak, aby počul a videl.1 Tento verš patrí do kategórie tzv. vedeckých veršov v Koráne alebo verše s vedeckými poznatkami. Je to kategória veršov v Koráne, ktoré v sebe obsahujú určitú vedeckú skutočnosť. Verš hovorí, že človek bol stvorený v prvom rade z kvapky obsiahnutej v mužskom semene. Korán podobne ako v iných veršoch tejto kategórie používa obrazné vyjadrenie, aby ľuďom priblížil chcený význam. Korán toto vyjadrenie používal najmä preto, že v dobe jeho zoslania ľudia ešte nemali poznatky, o ktorých hovorí, takže nemali pre ne ani jednotné názvy či jednotnú terminológiu, akú dnes poznáme. Ak si dnes vezmeme akúkoľvek publikáciu z oblasti medicíny, v ktorej je fotografia mužských spermií zväčšená z určitého uhla, uvidíme, že každá z týchto spermií sa podobá kvapke vody. Jedna z týchto kvapiek sa nakoniec dostane až k ženskému vajíčku, zmieša sa s ním a oplodní ho.