Vy, ktorí ste uverili! Opojné nápoje, hazardné hry, modly a veštiace šípy (Arabi mali pred príchodom islamu zvyk, ktorý spočíval vtom, že ak sa ohľadom niečoho nevedeli rozhodnúť, hodili niekoľko šípov a podľa toho, kam dopadli, konali) sú nečistotou z diel satana, tak sa tomu vyhýbajte, azda tak (u Boha) prospejete. (90) (90): V predislamskom období a určitú dobu aj v islame bolo pitie opojných nápojov, ako bolo napríklad víno, bežnou a rozšírenou záležitosťou. Postupne sa však takéto opojné nápoje začali zakazovať najmä pre negatívne, ba až tragické dôsledky, ktoré na jednotlivcovi a spoločnosti zanechávali. Spočiatku bol o opojných nápojoch zoslaný verš 2:219, ktorý muslimom objasňoval, že opojné nápoje a látky vedú človeka k dopusteniu sa mnohých hriechov. Neskôr bol zoslaný verš 4:43, ktorý už konkrétnejšie zakazoval muslimom modliť sa vstave opojenia a opilosti. Tretím veršom, ktorý bol zoslaný o opojných látkach, bol tento verš, podľa ktorého sa majú veriaci muslimovia takýmto nápojom a látkam vyhýbať, čo prakticky znamená, že majú prestať opojné nápoje piť. So zoslaním tohto verša je spojená aj príhoda, ktorá sa pred jeho zoslaním odohrala. Príhoda spočívala vtom, že Ali Bin Ebí Táleb (bratranec proroka Muhammada) sa chcel oženiť s prorokovou dcérou Fatimou. Ali šiel spolu so svojím strýkom Hamzom do mesta, kde chcel spolu s jedným židom – zlatníkom, ktorý býval v Medine, nazbierať určitý druh voňavých rastlín, aby ich potom predali zlatníkom, atak si Ali z utŕženej ceny mohol vystrojiť svadbu. Ali mal so sebou dve staršie ťavy, na ktoré chcel naložiť rastliny. Ťavy priviazal oj eden dom meste a odišiel. Keď sa vrátil k ťavám, uvidel obraz, ktorému nechcel veriť. Obe ťavy mali odseknuté hrby, boli zarezané na bokoch aboli odseknuté časti ich pečene. Ali sa spýtal: „Kto to urobil?“ Ľudia odpovedali: „Urobil to Hamza (bol to Aliho strýko a zároveň aj strýko proroka Muhammada). Je v dome a pije so skupinou ľudí, ktorí sú tam“. V spoločnosti, v ktorej sedel Hamza, bola aj jedna poetka, ktorá predtým odrecitovala verše z básne, ktorými Hamzu vyzvala, aby obe ťavy zarezal, vzal si z nich dobré mäso a aby sa najedli, čo aj Hamza urobil. Ali sa nato vybral za prorokom Muhammadom a keď k nemu prišiel, našiel u neho sedieť Zejda Bin Hárisu, podľa čoho Ali spoznal, že to, čo sa stalo, sa už dostalo kprorokovi. Prorok sa Aliho spýtal: „Čo ti je?“ Ali povedal: „Posol Boží, ešte som nezažil deň podobný dnešku. Hamza vztiahol ruku svoju k mojim obom ťavám, odsekol im hrby a zarezal ich z bokov. Teraz je v jednom dome, kde pije.“ Prorok požiadal o svoje šaty a šiel preč. Ali spolu so Zejdom šli za ním, až kým prorok neprišiel k domu, v ktorom bol Hamza. Ohlásil sa, načo mu bolo dovelené do domu vstúpiť. Keď tam vošiel, našiel ich opitých. Prorok začal Hamzovi vyčítať to, čo urobil a karhal ho za to. Hamza bol taký opitý, že mal až červené oči, pozrel sa na proroka apovedal: „Nie ste ničím iným než otrokmi môjho otca“. Prorok tu zistil, že Hamza je úplne opitý, atak sa obrátil a odišiel a za ním aj Ali a Zejd. Tu sa celá príhoda končí. Treba ešte dodať, že Hamza patril medzi čestných a ctených ľudí tak pred tým než prijal islam, ako aj po jeho prijatí. Vážil si Aliho aj proroka Muhammada a ostatných ľudí. Keď sa však veľmi opil, zrejme už nevedel, čo hovorí, ako sa to mnohým ľuďom v podobných prípadoch stáva. Keďže podobných prípadov bolo vtom čase zrejme viac, bol zoslaný verš, ktorý pitie alkoholu definitívne zakázal. Vneskorších obdobiach po smrti proroka Muhammada sa z času na čas rozprúdila medzi učencami z odboru islamských vied diskusia o tom, či bolo zakázané len pitie alkoholu, alebo jeho užívanie vôbec. Veľká časť učencov sa priklonila k tomu, že sa jeho užívanie celkovo zakázalo. Menšia skupina sa priklonila k tomu, že sa môže použiť vo veciach, ktoré ľuďom pomáhajú, napríklad pri výrobe liekov. Celá diskusia o tejto problematike sa rozvetvila a boli povedané argumenty za a proti. Niektorí učenci užívanie alkoholu považovali za úplne vylúčené, iní zasa ho povolili užiť len v nutných prípadoch, keď by bol život človeka ohrozený, tretí ho povolili len v prípade, ak by bol ohrozený život človeka a neexistoval by iný liek, atď. Vo všeobecnosti však zákaz či povolenie užívania alkoholu možno, podobne ako je to pri iných zakázaných veciach, zahrnúť pod všeobecnú zásadu platnú v islame, ktorá hovorí: „V nutnosti sa povoľujú aj zakázané veci“, ako je to napríklad vo verši 5:3, ktorý zakazuje jesť určité druhy mäsa.