87يا أَيُّهَا الَّذينَ آمَنوا لا تُحَرِّموا طَيِّباتِ ما أَحَلَّ اللَّهُ لَكُم وَلا تَعتَدوا ۚ إِنَّ اللَّهَ لا يُحِبُّ المُعتَدينَ Vy, ktorí ste uverili, nezakazujte (sami sebe a ľuďom) dobroty (života pozemského) , ktoré vám Boh povolil (ktoré vám výslovne nezakázal) a neprekračujte medze (toho, čo vám Boh ustanovil) . Veď Boh nemá rád tých, ktorí (Jeho) medze prekračujú.1 Jedného dňa si prorok Muhammad (požehnanie a mier nech ho sprevádzajú) prisadol ku skupine ľudí azačal im opisovať deň zmŕtvychvstania, čo všetko sa v ňom bude diať a ako budú v ňom ľudia vyzerať. Ľudia, ktorí tam sedeli, pocítili určitú pokoru a strach a spustili sa im slzy zočí z obavy pred touto udalosťou. Neskôr sa zhromaždilo v dome Usámu Bin Mezúna Al žimhiho desať mužov z radov spoločníkov proroka Muhammada, ktorí proroka počuli opisovať deň zmŕtvychvstania. Boli to Abú Bakr Al Siddíq, Ali Bin Ebí Táleb, Abdulláh Bin Mesúd, Abdulláh Bin Omar, Abú Zer Al Ghufári, Sálem – otrok Abú Huzejfu, Al Miqdád Bin Al Asvad, Salmán Al Fárisi aMaqal Bin Mudar. Títo desiati vzali na seba sľub pred Bohom, že sa budú postiť celý deň, modliť sa celú noc, nebudú spať na posteli (ale na tvrdých rohožiach alebo na zemi), nebudú jesť mäso ani žiadny zvierací tuk, budú sa venovať len modleniu a nebudú sa stýkať so ženami. Prorok sa o tom dozvedel, atak týchto svojich spoločníkov zhromaždil a povedal: „Bolo mi správne oznámené, že ste sa dohodli na tom atom?“ Odpovedali: „Áno, posol Boží a chceli sme tým len dobro“. Prorok povedal: „Nebolo mi nič podobné prikázané. Vaše duše majú voči vám svoje práva (sami voči sebe máte určité práva, ktoré nesmiete porušiť). Postite sa, ale aj jedzte, ostávajte hore (v noci, aby ste sa modlili), ale aj spite. Ja ostávam hore, ale aj spím, postím sa, ale aj jem (nepostím sa tak, že nikdy nejem), jedávam mäso aj tuky. Kto sa chce odkloniť od mojej cesty (od toho, čo dodržiavam ja), ten ku mne nepatrí“. Potom prorok vyšiel kľuďom a predniesol im kázeň, v ktorej povedal: „Čo sa deje s niektorými ľuďmi, že zakázali (sami sebe aj ostatným) ženy, jedlo, pekné vône, spánok a dobroty života pozemského (všetko, z čoho by mal človek radosť a úžitok)? Ja som vám neprikázal, aby ste boli kňazmi a mníchmi. V náboženstve, ktoré mi bolo zoslané, sa neuvádza zanechanie mäsa a žien, ani uzamykanie sa v uzavretých priestoroch a nerobiť nič iné len sa modliť. Miesto putovania po zemi bol môjmu spoločenstvu (muslimom) uložený pôst a miesto toho, aby sa uzamykalo pred ľuďmi na modlenie, mu bola uložená snaha o to, čo Boh určil. Uctievajte Boha a nepridružujte k Nemu nič, konajte púť, konajte modlitby, dávajte zakat a postite sa v mesiaci Ramadan. Tých, ktorí boli pred vami, zahubilo to, že boli tvrdí sami na seba, atak Boh pritvrdil podmienky ich života. Ich pozostatky sú okolo vás v domoch a miestach na modlenie“. Neskôr Boh zoslal tento verš, v ktorom muslimov upozorňuje na to, aby nezakazovali to, čo im Boh nezakázal. Po zoslaní verša sa spomenutí desiati muži spýtali proroka Muhammada: „Posol Boží, a ako naložíme so sľubmi, ktorými sme sa pred Bohom zaviazali (že sa budeme držať obmedzenia, ktoré sme sami sebe vytýčili)?“. Vtedy bol prorokovi Muhammadovi zoslaný nasledujúci verš č.89