I mysleli si (títo židia) , že nebudú skúške vystavení (Bohom, pretože sami seba presvedčili, že si ich Boh vyvolil zo všetkých ostatných ľudí a že ich nepotrestá) , a tak nič nevideli a nič nepočuli (nevideli a nepočuli pravdu, keď k nim prišla a nenasledovali ju) . Potom Boh od nich pokánie prijal (keď si uvedomili, čo konali a prosili Boha o odpustenie) . Potom však mnohí z nich znova prestali vidieť a počuť. (Prestali vidieť a počuť pravdu, s ktorou k nim poslovia prichádzali. Vrátili sa k hriešnostiam, ktoré predtým konali.) A Boh všetko, čo konajú, vidí. (71) (71): Boh upozorňuje židov, ktorí žili za čias posla a proroka Muhammada, na skutočnosť, že znova odmietajú veriť v posolstvo posla, ktorého On k ľuďom s posolstvom poslal. Pritom im uvádza ako príklad ich predkov. Boh k nim posielal poslov s posolstvami, avšak vždy sa od týchto posolstiev odklonili a odmietali čokoľvek počúvať alebo vidieť. Po čase zasa k nim poslal ďalšieho posla, ktorý im otvoril zrak a sluch. Vtedy Boha prosili o odpustenie a On im odpustil. Ale aj napriek tomu po čase sa všetko opakovalo a zasa sa od posolstva odklonili a posolstvo nasledujúceho posla odmietli uznať napriek tomu, že vedeli o jeho pravdivosti. To sa stalo aj v prípade posla a proroka Muhammada.