The Quran

۞ يا أَيُّهَا الَّذينَ آمَنوا لا تَتَّخِذُوا اليَهودَ وَالنَّصارىٰ أَولِياءَ ۘ بَعضُهُم أَولِياءُ بَعضٍ ۚ وَمَن يَتَوَلَّهُم مِنكُم فَإِنَّهُ مِنهُم ۗ إِنَّ اللَّهَ لا يَهدِي القَومَ الظّالِمينَ

Vy, ktorí ste uverili (veriaci muslimovia) , neberte si židov a kresťanov za dôverníkov. Jedni sú dôverníkmi druhých (členovia každého z týchto náboženstiev držia spolu proti tým, ktorí nenasledujú ich náboženstvo) . A kto z vás by si ich vzal za dôverníkov, ten patrí k nim. Veru Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich.¹

Dôvodom zoslania tohto i nasledujúcich veršov bolo, že niektorí muslimovia, v srdciach ktorých viera ešte nebola silná, sa zdôverovali s tajnými záležitosťami a informáciami židom a kresťanom, ktorých považovali za blízkych priateľov. Od tohto priateľstva si sľubovali pomoc a ochranu pre prípad, že by boli muslimovia niekedy v boji porazení. Podobné správanie sa napríklad prejavilo u niektorých takýchto muslimov, keď muslimovia prehrali v bitke Uhod. Takéto dôverné priateľstvá sa potom okrem iného prejavovali v oslabovaní muslimov, rozdeľovalo ich to a prezrádzalo mnohým z radov tých, ktorí voči muslimom prechovávali hlboké nepriateľstvo, tajné a strategické informácie o muslimoch. Nehovoriac už o určitom druhu pokrytectva u tejto skupiny muslimov, keď nemali dôveru vto, že Boh pomôže prorokovi a muslimom a dá im zvíťaziť. Takýto postoj tejto skupiny muslimov sa zreteľne ukázal aj pred bitkou Uhod. Pozri verš 3:123 a nasledovné. Verš zvýrazňuje skutočnosť, že každý z príslušníkov týchto náboženstiev sleduje záujmy, ktoré mu diktuje jeho príslušnosť ku svojej náboženskej skupine a za dôverníkov a ochrancov si berie len ľudí patriacich do svojho náboženstva. Iným sa s dôvernými informáciami nezdôveruje. Presné vymedzenie židov, kresťanov a tých, ktorí odmietajú veriť, ktorým sa nemajú muslimovia zdôverovať, nachádzame v nasledujúcich veršoch 5:57–59. Korán vo všeobecnosti u muslimov podporuje rozvíjanie dobrých a priateľských vzťahov so všetkými ľuďmi bez ohľadu na ich náboženstvo, ako je tomu napríklad vo veršoch 60:8–9. Stanovuje však v týchto aj v iných veršoch hranice, v rámci ktorých sa majú takéto vzťahy rozvíjať, aby ostali dobré a úprimné. To znamená, že tieto vzťahy sa mohli rozvíjať bez obmedzenia potiaľ, pokiaľ by sa nezačalo ohrozovať náboženské zázemie u muslima, jeho mravné zásady alebo pokiaľ by takýto vzťah už nezačal ohrozovať bezpečnosť islamského štátu alebo muslimov. Verše nepriamym spôsobom nabádajú muslimov, aby sa navzájom podporovali a držali spolu, podobne ako držia spolu členovia ostatných náboženstiev. Tieto myšlienky sa dajú vyčítať z obsahu nasledujúcich veršov ako aj z obsahu dôvodov zoslania, ktoré tieto verše sprevádzajú.